10 mesiacov v pekle

Keď Joffrey 8. januára videl na  tanečnom parkete Coralie, zaplavila ho túžba. Táto pôvabná sedemnásťročná nakrátko ostrihaná blondínka bola v lete  jeho priateľkou. Iba niekoľko dní, no zanechala v ňom príjemnú spomienku na slobodomyseľnú dievčinu.
Bola jedna hodina po polnoci a nálada na diskotéke bola v plnom prúde. Joffrey opustil svojich kamarátov pri bare, predral sa pomedzi tancujúce páriky k dievčine, ktorá ho s úsmevom pozdravila. Zdanlivo ani ona nezabudla na ich krátke objatia v lete. Vymenili si niekoľko banálnych viet, pričom Joffrey pred ňou netajil, že po nej túži. A keď jej navrhol, aby s ním šla na toalety v suteréne budovy, Coralie to prijala ako najprirodzenejšiu vec na svete.

Miesto nebolo romantické, no niekoľko osôb mohlo dosvedčiť, že to, čomu sa oddávali v jednej zo štyroch toaliet, im obom zjavne spôsobovalo potešenie. Keď Joffrey pomáhal Coralie vyzliecť si džínsy a tričko, všimol si, že jej prsia a plecia sú pokryté modrinami.
„Kto ťa zmlátil?“ spýtal sa jej ticho.
„Môj otec,“ odvetila Coralie.
„To by si nemala nechať len tak. Ak chceš, dosvedčím na polícii, že ťa otec bije,“ ponúkol jej, keď sa vracali do tanečnej sály. Potom ju opustil a vrátil sa ku kamarátom. Vypil ešte zopár pív a o štvrtej, keď zatvárali bar, Joffrey vyprevadil priateľov a vrátil sa domov. O Coralie sa viac nestaral.

V sobotu 9. januára okolo tretej popoludní, vošli do kancelárie majiteľa trafiky Antoina Ferra v Troyes dvaja žandári. „Je tu váš syn ?“ spýtal sa jeden z nich.
„Prečo?“ znepokojil sa otec.
„To sa vás netýka, je dospelý,“ odsekol žandár.
Antoine Ferro zaviedol žandárov do bytu za trafikou. Mládenec si práve obliekal joggingový úbor.
„Ako si strávil včerajší večer v nočnom podniku?“ spýtal sa ho jeden zo žandárov.
„Dobre,“ odvetil Joffrey prekvapene.
„Poď s nami, zavezieme ťa do Lusigny,“ vyhlásil druhý žandár.

Vystrašený Antoine Ferro videl svojho syna odchádzať v sprievode dvoch žandárov. Upokojila ho Joffreyova pokojná tvár. „Určite ide o dajakú bezvýznamnú mladícku šarvátku, alebo autonehodu,“ pomyslel si.

Mýlil sa. Záležitosť bola, naopak, mimoriadne vážna. Joffrey to pochopil hneď po príchode do Lusigny. Obviňovali ho, že na toalete v bare znásilnil Coralie. „Nepopieraj,“ naliehal naňho jeden z vyšetrovateľov. „Jej matka sa prišla sťažovať. Zneužil si jej dcéru…“ Joffrey sa bránil. Podrobne opísal, ako s ním Coralie dobrovoľne šla, ako sa vyzliekla. Potom mali normálny pohlavný styk. Vyhlásil, že ju pozná od detských liet, že ju vídal v škole, na katechizme, v mládežníckom klube. Prečo by ju znásilňoval, keď sa mu už niekoľko mesiacov predtým oddala. Takmer desať hodín Joffrey, s putami na rukách, tvrdil, že je nevinný – no nikto mu neveril. „Tak vieš čo?“ povedal odrazu jeden z vyšetrovateľov. „Dohodnime sa. Priznaj, že si ju znásilnil a pustíme ťa na slobodu. Ak nie…“

Naivný mládenec súhlasil. Bol presvedčený, že keď bude na slobode, ľahšie nadviaže kontakt s Coralie a spýta sa, prečo ho obvinila. Možno si vymyslela túto historku, aby ušla bitke svojho otca, uvažoval, keď podpisoval priznanie.

Nešťastný mládenec netušil, do akej pasce padol. Len čo podpísal priznanie, odviedli ho do justičného paláca  k sudkyni Anne Semeletovej. Tá mu nedala čas brániť sa a podpísala obžalobu za „znásilnenie“ a príkaz na uvrhnutie do vyšetrovacej väzby. Ešte v ten večer sa Joffrey ocitol vo väzenskej cele, kde boli dvaja ozajstní sexuálni maniaci. Začala sa preňho desaťmesačná strašná mora.

Jeho otec, Antoine a matka Brigitte, pekná žena s jasnými očami, dostali povolenie navštíviť ho. „Verím ti,“ povedal mu otec, keď mu Joffrey porozprával, ako sa odohralo takzvané „znásilnenie“. „Nevešaj hlavu, dostaneme ťa odtiaľto. Môžeš s nami rátať…“ Bolo potrebné rátať aj s pomalosťou justície. V tej chvíli netušili, že k prvej konfrontácii medzi domnelým násilníkom a jeho obeťou dôjde až o šesť mesiacov neskôr, 2. júna.

„Zavliekol ma násilím do toalety,“ opakovala Coralie pred vyšetrujúcou sudkyňou. „Postŕhal zo mňa šaty, kričal a nútil ma k orálnemu sexu…“
„To je lož!“ bránil sa Joffrey. Nikto ho nepočúval a vyšetrovateľom nenapadlo predvolať na výsluch mladých ľudí, ktorí v ten večer boli na diskotéke. Viacerí z nich mohli potvrdiť, že nielenže Coralie dobrovoľne nasledovala Joffreya, ale keď sa vrátila, bola usmiata a jej šaty neboli ani trocha poškodené. Joffreya odviedli späť do väzenskej cely. Bolo mu jasné, že ho čaká súd a možno pätnásť rokov väzenia. Mládencova kalvária trvala ešte štyri mesiace. Je to dlhý čas pre nevinného človeka. Potom 9. októbra, keď už strácal nádej, Coralie poslala sudkyni Marie-Anne Talhouarnovej list.