19-ročný mladík a 14-ročné dievča vydesili mesto, zavraždili jedenásť ľudí

Mal vizáž hollywoodske hviezdy Jamesa Deana. Charles Starkweather sa ale v roku 1938 narodil ako tretí zo siedmich detí do chudobnej rodiny v Lincolne v Nebraske. Boli tými, ktorí sú v USA označovaní ako „white trash“, teda niečo ako „biela zberba“.

Matka živila rodinu zo svojho platu servírky, otec pracoval len príležitostne. Ryšavý chlapec Charles sa najradšej hral s bratmi na kovboja a prežíval bezproblémové detstvo. Všetko zmenil nástup do školy. Všetci sa smiali jeho nohám do „O“, považovali ho za hlúpeho a pomalého.

Charles začal školu neznášať, ale neskôr sa už šikanovať nenechal. Začal sa s s tými čo sa mu posmievali biť, mal kvôli tomu problémy. Neskôr začal napádať všetkých, ktorí sa na neho čo i len krivo pozreli. „Ak vás mal rád, bol na vás moc milý a urobil by pre vás čokoľvek. Bola s ním zábava, zo všetkého si robil srandu,“ spomínal jeho spolužiak zo strednej školy Bob von Busch. „Ale mal aj druhú stranu. Vedel byť zlý a krutý. Pokiaľ na ulici uvidel mladíka väčšieho a lepšie oblečeného, tak ho zmlátil.“

V roku 1955 sa objavil film Jamesa Deana Rebel bez príčiny o problematickej mládeži a Starkweather sa do úlohy hlavného hrdinu doslova vžil. Školu nedokončil a začal sa živiť ako skladník. Vtedy sa 18-ročný mladík zoznámil s 13-ročnou Caril Ann Fugateovou. Bola tiež známa ako problémové dieťa v škole. Keď ju raz napomínala učiteľka výtvarnej výchovy, povedala jej, že je „stará rašpľa a že ju raz zabije“.

Z Charlieho a Caril sa stala nerozlučná dvojica, aj napriek vekovému rozdielu piatich rokov. Pre Starkweather to bola prvá dievčina, ktorá o neho mala vážny záujem. Fugatovej imponoval rebelský postoj jej priateľa.

Starkweather nebol dobrý zamestnanec. Čoskoro ho vyhodili zo skladu a on vzal prácu smetiara. Keď išiel po meste so smetiarskym autom a videl domy bohatších ľudí, narastala nenávisť k tým, ktorí darilo lepšie.

30. novembra 1957 zašiel k čerpacej stanici na okraji Lincolnu, blízko domu Fugateových. Svojej milej chcel kúpiť nejaký darček k Vianociam, ale nemal peniaze. Po obsluhujúcom Robertovi Colvertovi chcel, aby mohol kúpiť plyšáka na splátky. Ten to ale odmietol a Starkweather sa rozčúlil.

Počas noci sa k pumpe dvakrát vrátil a kúpil si drobnosti. Nad ránom prvého decembra sa tam dostavil znova. Tentokrát s šatkou cez tvár a brokovnicou v rukách. 21 ročného Colverta  donútil vydať z kasy 100 dolárov a potom musel s únoscom nasadnúť do auta. „Toho mladíka odviezol na opustenú cestu, kde ho brokovnicou strelil do hlavy a zabil ho,“ povedal v dokumente Born to Kill? Bývalý miestny novinár Del Harding. Podľa polície došlo zrejme k potýčke o zbraň.

Starkweather vražednú zbraň hodil do rieky a automobil na nepoznanie prerobil. Polícia nemala žiadne stopy. „Veľa ľudí išla na detektor lži, ale Charlie nebol nikdy ani vypočúvaný,“ opísal Harding, ktorý o prípade od začiatku písal.

Dennis Karnoff chodil na rovnakú školu ako Fugateová, poznal aj Starkweather a bol synom miestneho šerifa. „27. januára 1958 som mal po basketbalovom tréningu a mama ma prišla vyzdvihnúť do školy. Hneď mi povedala, že došlo k trom vraždám a že ich má zrejme na svedomí Charlie Starkweather.“

O šesť dní skôr, 21. januára, nakráčel do domu Fugateových, kde žila Caril s matkou, nevlastným otcom a nevlastnou dva a polročnou sestrou Betty Jean. Starkweather sa s rodičmi svojho dievčaťa, ktorá v tom čase v dome zrejme nebola, pohádal a brokovnicou potom strelil otca do hlavy. To isté potom urobil i matke. Malú Betty Jean bodol nožom do krku a potom ju ubil pažbou pušky.
Keď prišla domov Caril, začala hneď svojmu priateľovi pomáhať s upratovaním tiel, ktoré poschovávali po dome a na záhrade. Mŕtvoly objavila – práve až 27. januára – jej babička. Medzitým vrah žil so svojou priateľkou v dome. Tá podľa svojich slov pri vraždení nebola, Starkweather ale neskôr vypovedal, že aj ona bola do činu zapojená, mlátila vraj svoju malú sestru.

Keď po šiestich dňoch babička trvala na tom, že dom navštívi, skočili mladí milenci do auta a zmizli z mesta. Obyvatelia inak pokojného Lincolnu boli po náleze troch tiel šokovaní.

Starkweather s Fugateovou odišli na farmu pri meste Bennet, kde žil rodinný priateľ – 70 ročný August Meyer. Aj jeho strelil mladý vrah brokovnicou do hlavy. Pred policajtmi potom tvrdil, že sa Meyer objavil medzi dverami so zbraňou v ruke, preto ho vraj zabil. Lenže podľa polície bol zavraždený zozadu …

Pár telo odtiahol do kôlne. Dom prehľadali a vylúpili. Zabili aj Meyerovho psa. Pretože im auto zapadlo v bahne, opúšťali farmu pešo. Na ceste stopovali a zastavila im mladá dvojica – 17-ročný Robert Jensen a 16-ročná Carol Kingová.

Starkweather s namierenou zbraňou dvojicu uniesol. Potom ich zaviezol do bývalého krytu – útočisko pred tornádami …

Reportér Harding bol na Meyerovej farme 28. januára, keď dostali policajti hlásenie, aby šli do bývalého krytu. Novinár sa vydal s nimi. „Otvorili dvere krytu a ja som tam zbadal tie deti. Bolo to desivé, ten pohľad ma prenasleduje do dnešného dňa.“ Jensen bol šesťkrát zastrelený do hlavy. Kingová bola obnažená, strelená do hlavy a dobodaná v oblasti pohlavných orgánov. Starkweather neskôr tvrdil, že on zabil len Jensena, dievča podľa neho zavraždila Fugateová.

Dvojica sa vydala prekvapivo späť do Lincolnu. Ich vražedné šialenstvo sa malo čoskoro dostať na prvé stránky celoštátnych novín. „Už neviem, koľko bolo hodín, ale bol som v škole. Zrazu nám oznámili zvláštnu vec. Mali sme ísť všetci domov,“ líčil sused Fugateových Bob Hall. „Keď sme vyšli zo školy, všade boli autá. Hŕbu áut, v ktorých rodičia odvážali deti preč. Netušili sme, čo sa stalo. Väčšina z nás aj myslela, že to súvisí s Rusmi, že prichádza sovietska invázia.“

Lenže Sovietsky zväz v tom bol nevinne. Mesto sa bálo niečoho iného – dvoch tínedžerov. 25. januára 1958 okolo 8.30 ráno vstúpili Starkweather s Fugateovou do domu v bohatej štvrti Lincolnu. Dom patril priemyselníkovi C. Lauer Wardovi. Vraždiaci pár v dome našiel jeho manželku Calre a slúžku Lillian Fenclová. Večer sa domov vrátil aj Ward.

Druhý deň Warda márne očakávali v práci. Preto sa ho vybrali hľadať domov. Našli ho hneď za vstupnými dverami, streleného do chrbta a do spánku. Dobodaná manželka s niekoľkými ranami na tele ležala v spálni. Slúžka, taktiež s početnými bodnými ranami, bola priviazaná k posteli.

Brutálne vraždy priviedli Lincoln do stavu najvyššej pohotovosti. Rodičia sa báli o svoje deti, mnoho policajných áut križovalo mestom. Po uliciach chodili detektívi v „baloňákoch“ s brokovnicou v rukách a uniformovaní príslušníci so samopalmi. Celý štát bol v pohotovosti, prebiehal veľký hon na dvojicu vrahov, o ktorej si všetci ešte deň predtým mysleli, že sa v Lincolne už nikdy neukážu. Policajti sa báli, že zavraždených môžu nájsť po Lincolne oveľa viac.

Prebiehalo prehľadávanie dom od domu, na uliciach boli zátarasy, policajti jazdili aj na koňoch. Guvernér povolal Národnú gardu. Lenže Starkweather a Fugateová vyrazili autom Wardových na západ – do štátu Washington. Odtiaľ sa vydali do Wyomingu. V meste Douglas zistili, že ich drahý automobil so značkou z Nebrasky budí pozornosť. Potrebovali nové auto.

Na okraji Douglasu našiel Starkweather auto, ktoré sa mu páčilo. Lenže vnútri spal obchodný cestujúci Merle Collison. Strelili ho deväťkrát. Vrahom sa potom nedarilo z miesta odísť kvôli problémom s brzdou. S ponukou pomôcť k nim prišiel jeden motorista. Starkweather na neho namieril pušku a povedal, že ho zastrelí, ak mu nepomôže uvoľniť brzdu.
Strhla sa bitka o zbraň. V tú chvíľu na miesto prišiel aj zástupca šerifa. Fugateová k nemu pribehla a začala hovoriť, že „ju Starkweather drží ako rukojemníčku a že ju chce zabiť.“ Ten medzitým skočil do auta Wardových a začal unikať. Policajti ho prenasledovali, vrah sa rútil rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu. Policajti začali strieľať a keď kus rozbitého skla zasiahol Starkweathera do ucha a on začal krvácať, hneď zastavil a vzdal sa.

Počas ôsmich dní zavraždila dvojice 10 ľudí, celkovo mali na svedomí 11 životov. Starkweather najprv tvrdil, že zabíjal v sebaobrane a Fugateová nič nespáchala. Potom však začal výpoveď meniť, priznával sa a vysvetľoval zapojenie priateľky. Túto verziu potvrdil aj test na detektore lži.

Starkweather bol nakoniec odsúdený iba za vraždu Roberta Jensena, ktorého polícia našla v kryte, na trest smrti. Ten bol vykonaný veľmi rýchlo. Charles Starkweather zomrel vo svojich 20 rokoch – štyri minúty po polnoci 25. júna 1959 na elektrickom kresle. Je pochovaný na cintoríne Wyuka v Lincolne, kde ležia aj telá jeho piatich obetí.

Pätnásťročná Fugateová dostala doživotie, počas celého procesu neukázala žiadnu ľútosť. Na slobodu sa dostala vo svojich 32 rokoch v roku 1976, kedy bola podmienečne prepustená. Zmenila si meno, presťahovala sa do Michiganu, kde pracovala v nemocnici ako upratovačka. V jedinom rozhovore, ktorý poskytla, trvala na svojej nevine. V roku 2007 sa vydala za Fredericka Claira. 5. augusta 2013 v Ohiu zomrel jej manžel pri autonehode, ona bola vážne zranená.