Zmizne fúzatý rekord Kratochvílovej? O 34 rokov starý zápis príde najskôr už v auguste
Od roku 1983 drží Jarmila Kratochvílová svetový rekord v behu na 800 metrov. Vtedy tridsaťdvaročná pretekárka ho zabehla v čase 1: 53,28 a dosiaľ je najstarším svetovým atletickým rekordom vôbec. Na augustovom zasadnutí Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF), ktorá sa rozhodla zrušiť všetky rekordy do roku 2005, však svoj dlhoročný rekord zrejme príde.
Dnes šesťdesiatšesťročná Kratochvílová, ktorá v roku 1999 doviedla k titulu majsterky sveta polkarku Ľudmilu Formanová, sa tak priradí sa svojím rekordom k ďalším 44 vytvorených pod šírym nebom, ktoré budú tiež z tabuliek už v auguste zmazané.
Nevedia ich prekonať tak ich vymažú!
Napríklad legendárny americká šprintérka Florence Griffith Joyner tak príde o rekordy ako na trati 100 metrov (10,49 s), tak na štart 200 metrov (21,34), ktoré zabehla v roku 1988.
Všeobecne sa predpokladá, že IAAF tak urobí na augustovom zasadnutí počas majstrovstiev sveta v Londýne na základe návrhu Európskej atletickej asociácie (EAA).
Nórsky prezident EAA Svein Arne Hansen k tomu povedal: „Prekonávanie rekordov, ktoré ukazujú limity ľudských schopností, je jednou z najkrajších stránok športu. Nemajú však zmysel, ak ich „čistému“ prevedeniu ľudia neveria,“ nebral si servítky Hansen.
„Je to krok správnym smerom. Máme dobrú šancu vrátiť naspäť dôveryhodnosť nášmu športu,“ poznamenal šéf IAAF Sebastian Coe. Bývalý britský míliar, olympijský víťaz z rokov 1980 a 1984, pritom v tom čase sám vytvoril osem svetových rekordov.
Kratochvílová však poukazuje na to, že vymazaním rekordov vlastne IAAF hovorí, že boli vytvorené za pomoci dopingu. A obvinenia z neho sa Kratochvílová dlhé roky bráni. „Nikdy som nevzala zakázané látky,“ povedala denníku The New York Times.
„A ak mi rekord vezmú, nič sa nezmení. Bude ďalej v mojich spomienkach a v spomienkach všetkých ostatných,“ dodala.
„Už v 12 rokoch bola schopná hádzať seno na strom, rovnako ako každý dospelý farmár,“ uviedol jej bývalý tréner Miroslav Kváč.
„Musel som ju zamykať v izbe, pretože nechcela spať a chcela stále behať,“ podotkol.Kratochvílová musela dlhé roky rovnako ako napríklad guliarka Helena Fibingerová čeliť podozrenie z pomoci dopingu, predovšetkým kvôli mužskému výzoru oboch atlétok.
Napríklad bývalá americká polkarka a dnes profesorka univerzity Duke Dorian Lambeletová Colemanová spätne Kratochvílovou kvôli jej postave ľutuje.
„Nikto by som sebe toto neurobil. Vždy mi ju bolo ľúto. Vždy som vedela, že je len pešiakom v tej hre s jej telom. Bola to naozaj veľmi milá osoba,“ poznamenala Lambeletová Colemanová.
Sama Kratochvílová je však pri otázkach na doping teraz rezignuje. „Zvykla som si na to, že mi to stále niekto predhadzuje. A už je mi to vlastne jedno,“ priznala.
