Krimi  panoptikum 

Dopoludnia 17. júla 1898 bol do vyšetrovacej väzby v Kutnej Hore dopravený v putách známy delikvent Špicar, keď „zlosyn tento, dopustil sa na svojom súdruhovi hnusného zločinu, akého jest schopný len netvor najzvrhlejší.“ Tak aspoň hodnotila jeho čin vtedajšie noviny Národna politika.

„Predošlý týždeň odsedel si Špicar trest vo väzení okresného súdu v Kouřimi pre priestupok krádeže. V cele, v ktorej bol uväznený, nachádzali sa mimo neho ešte J. Novák, robotník z Uhliarskych Janovic a J. Nechojdoma, robotník z Drahobudic. Z dlhej chvíle rozprávali si väzni darebácke kúsky, ktoré už vykonali, a Špicar tiež im vyrozprával, ako v pankráckej väznici chcel pomocou vybrúseného klinca urobiť na sebe istú operáciu, čo malo za následok, že väzenský lekár musel potom túto operáciu na ňom dokončiť. „

O akú operáciu, respektíve druh sebapoškodenie šlo, je zrejmé z ďalšieho líčenia. Nechojdoma si začal totiž Špicara doberať „nazývajúc ho posmešne baranom alebo valachom. Špicar si toho spočiatku veľmi nevšímal, ale keď Nechojdoma stále naň dorážal, rozzúril sa a zvolal: Pamätaj si, až budem na slobode, že ti to tiež urobím!“

To, čo sa spočiatku javilo ako planá vyhrážka, navyše vyrieknuté v rozrušení, sa vzápätí malo stať realitou. Ďalšie udalosti opisuje list takto: „V piatok 15. júla boli väzni prepustení na slobodu a uzniesli sa, že pôjdu spoločne do Svojšice na prácu v poliach, ale nepochodili. Bolo už neskoro večer, keď kráčali zo Svojšice povedľa potoka k blízkemu lesíku, kde chceli prenocovať. Ľahli si na kraj lesa pod širokým dubom a zaspali.“

 Uplynula  noc 

„Skoro ráno ešte za šera prebudil sa Špicar a videl svojho súdruha ešte tvrdo spiaceho, uznal túto chvíľu za vhodnú na vykonanie svojej vyhrážky. Ticho priplazil sa k spiacemu Nechojdomovi, upchal mu ústa šatkou a kľakol na neho, zmrzačil ho strašným spôsobom. Vyrezal mu celý pohlavný úd, ktorý položil do trávy vedľa smrteľne zraneného, ​​ktorý síce urobil zúfalý pokus vyrvať sa vrahovi z rúk, avšak vzápätí omdlel.“
Špicar potom, nedbajúc o úd odložený v tráve, odtiahol kamarátovo telo k potoku a ponoril ho do vodnej tône. „Domnieval sa zrejme, že Nechojdoma bolesťou a stratou krvi zoslabený, sa v potoku utopí.“

 Potom  utiekol 

O chvíľu neskôr kráčali okolo traja lesné robotníci a pod dubom zbadali kaluž krvi (zrejme aj úd). „Počuli tiež stonanie a volanie o pomoc a idúc po hlase našli takmer už umierajúceho človeka vo vode.“
Robotníci vytiahli nebohého Nechojdomu na breh a ten im, z posledných síl, vypovedal, čo sa stalo a kto je príčinou jeho zohavenia. Potom znova omdlel a po chvíli zomrel. „Zlosyn Špicar bol ešte v ten istý deň žandármi chytený a zatknutý, práve keď sa úplne pokojne uberal do svojej rodnej obce Drahobudice u Zásmuky“, končia líčenie otrasnej udalosti Národna politika.