Útok prišiel na začiatku jej kariéry a pre dievča z Rochesteru v štáte Michigan bolo takéto „privítanie“ v New Yorku kruté vytriezvenie.
„New York nebol všetkým, čím som si myslela, že bude. Rozhodne ma neprijal s otvorenou náručou. Prvý rok ma prepadli, bola som so zbraňou v ruke zadržaná. Znásilnená na streche budovy, kam ma dotyčný odvliekol s nožom v ruke. A do bytu sa mi vlámali asi trikrát. Neviem prečo, pretože som tam nemala už nič cenného, keď mi pri prvej krádeži zobrali rádio, “ zverila päťdesiatpäťročná hviezda v rozhovore pre magazín Harper’s Bazaar.
O znásilnenie sa v Madonninom životopise z roku 2007 spomína aj novinárka Lucy O’Brien. Plačúca a trasúca sa speváčka podľa nej incident neoznámila na polícii a brutalitu útočníka ukryla vo svojom vnútri. Stala sa potom vraj kľúčovým momentom jej budúceho umeleckého vývoja.
Na svojej mladosti spomína ako na dobu, kedy jej inštinkt povstalcov muža odpudzoval.
„Ľudia si mysleli, že som čudák, nemala som veľa priateľov. Nakoniec to bolo dobre, pretože ak nie ste obľúbení a nestýkate sa s ľuďmi, máte čas sústrediť sa na budúcnosť,“ vyhlásila.
Madonna tiež priznala, že prvé roky v New Yorku sotva prežívala a musela sa živiť ako modelka pre maľovanie aktov v umeleckých školách.
„Snažila som sa byť tanečnicou, takže som si musela platiť nájom pózovaním na hodinách maľovania, pozerala som na ľudí, čo pozerali na mňa nahú. Dovolila som im myslieť si, že nie som nič než forma, ktorú sa snaží zachytiť svojimi ceruzkami a uhly, “ dodala popová kráľovná. “ Bola som vzdorovitá. Pevne odhodlaná prežiť. Ale bolo to ťažké a veľmi osamelé, každý deň som si musela dodávať odvahu, aby som išla ďalej. „
