Bol tam aj ich priateľ Jens Sund, manžel Carole a otec Julie, ďalších dvoch obetí. Za nimi sedelo asi 50 ľudí, ale medzi nimi boli len ôsmi bežní občania – všetci ostatní boli novinári!
Odrazu to v sieni zašumelo – práve vošiel Cary Stayner a spolu so svojou obhajkyňou sa posadil za stôl pre obžalovaného. Začalo sa pojednávanie a ako prvý predstúpil pred sudcu Jens Sund. Začal rozprávať o poslednej ceste svojej manželky Carole a dvoch 16-ročných dievčat Silviny a Julie.
„Dňa 14.februára 1999 mi Carole zavolala z hotela v Yosemitskom parku a oznámila mi, že prídu o dva dni do San Francisca. Stadiaľ sme chceli ísť aj s deťmi do Arizony k Veľkému kaňonu. Čakal som na letisku, ale keď neprišli, myslel som si, že zmeškali lietadlo. Nakoniec som nasadol na lietadlo do Arizony s tým, že Carole s dievčatami prídu za nami… Vôbec mi ani neprišlo na myseľ, že by mohli byť mŕtve…“
Za Jensom vypovedal Erin Murphy, ktorý bol so sestrou a dvoma priateľmi v osudný víkend v tej istej chate ako Carole. Večer išli do kúpeľa, no o chvíľu si neďaleko nich sadol do vody neznámy muž, ktorý sa na nich čudne pozeral. Potom ale prišli ďalší ľudia a muž odišiel. Zrejme mali šťastie, pretože to bol Cary Stayner.
Sudca Hastings potom pustil vyše trojhodinový záznam z výsluchu Caryho Staynera, v ktorom sa priznal k trom vraždám. Pri jeho počúvaní sa prítomným zatajoval dych.
„Vraždy žien ma fascinovali už od detstva. V novembri 1998 som sa rozhodol, že zavraždím svoju družku a jej dcéry. V dome však bolo vždy veľa ľudí a nemal som príležitosť. Od začiatku roku 1999 som teda hľadal iné obete a 14. februára som videl niekoľko dievčat v kúpeli pri chate, ale neboli samé. Všimol som si však, že tam boli tri ženy bez spoločníkov. Ich izba bola trochu bokom a v susedných izbách nikto nebýval. Večer 15. februára som prišiel k nim a povedal som im, že chcem v kúpeľni niečo opraviť. Staršia žena ma spočiatku nechcela pustiť dnu, ale povedal som jej, že keď chce, môže sa spýtať riaditeľa. Nakoniec mi otvorila. V kabele som mal revolver, lepiacu pásku, povraz a nôž. Vyšiel som z kúpeľne s revolverom v ruke a povedal im, že nemám čo stratiť. Prikázal som im, aby si ľahli dolu tvárou na posteľ a zviazal som im ruky. Dievčatá som odviedol do kúpeľne, jedna si ľahla do vane a druhá na zem. Vrátil som sa do izby a lepiacou páskou som spútal ich matku. Potom som ju začal škrtiť povrazom. Nemyslel som si, že je také ťažké niekoho zaškrtiť, pretože mi to trvalo aspoň päť minút! Nič som ale pritom necítil, len ako keby som si splnil úlohu. Potom som ju zabalil do plachty a odniesol ju až do kufra ich auta, ktoré bolo zaparkované pred chatou. Prvýkrát v živote som mal pocit, že som pánom situácie. Vrátil som sa do izby, vyviedol som dievčatá z kúpeľne, položil na posteľ a nožom som im rozrezal oblečenie…“
V súdnej sieni všetci hľadeli pred seba, len Cary Stayner si vložil hlavu do dlaní, ticho vzlykal a občas si zakryl uši. V sieni sa však ďalej rozliehal jeho dutý hlas.
„Najprv som znásilnil Julie a potom som chcel, aby sa so Silvinou milovali. Silvina však veľmi plakala, tak som ju odviedol do kúpeľne a zaškrtil ju. Jej mŕtvolu som zabalil do plachty a nechal tam.“
V tej chvíli José Pelosso, otec mladej Silviny, vyskočil a vrhol sa na Staynera s výkrikom Hijo de puta! (Kurvysyn!) Jeho žena Raquel len ticho plakala a držala za ruku Carole Carringtonovú, starú mamu Julie. Kazetu nepočuli prvýkrát, už sa s ňou na vlastnú žiadosť oboznámili, takže vedeli, čo bude nasledovať, čo čaká Julie, ktorá netušila, čo sa stalo jej matke a najlepšej kamarátke.
„Niekoľkokrát som Julie znásilnil. Spýtala sa ma, či ju zabijem, ale neodpovedal som. Skoro ráno som ju odviedol do susednej izby a priviazal k posteli. Vrátil som sa do kúpeľne a odniesol som do kufra auta mŕtvolu jej kamarátky. Potom som izbu očistil. Vedel som, že musím dať pozor, aby som nezanechal po sebe nič, čo by prezradilo moje DNA. Často som pozeral v televízii kriminálky. Upravil som izbu tak, aby to vyzeralo, že náhlivo odišli a svoje veci nechali tam. Potom som zavinul Julie do prikrývky a posadil ju vedľa seba. Keď som vyštartoval, nevedel som, kam mám ísť. Nakoniec som išiel asi 150 km k jazeru mimo parku. Julie sa mi páčila, tak som odstavil auto pri cestičke vedúcej k jazeru a znovu som ju znásilnil. Potom som jej rozviazal vlasy a roztiahol jej ich ako vejár okolo hlavy. Mala veľmi pekné vlasy…“
V nasledujúcich niekoľkých sekundách takmer všetci v sieni začali dúfať v zázrak. Mohol tento záblesk ľudskosti v Staynerovom správaní zachrániť Julie život? Nestalo sa tak…
„Kývla mi, akoby to chcela skončiť. Zaškrtil som ju, ale trvalo to krátko, lebo som nechcel, aby trpela ako ostatné dve.“
Keď Stayner nechal mŕtvolu ležať v priekope, odstavil auto v susednom mestečlu a taxíkom sa vrátil do chaty. O niekoľko týždňov poslal na FBI list s mapou, na ktorej vyznačil, kde leží Julie. List končil slovami Dobre som sa zabavil!
Stayner potom o niekoľko mesiacov zavraždil ešte študentku prírodných vied Joy Armstrongovú, ktorej mŕtvola sa našla 21. júla 1999 na brehu jazera.
„Cary Stayner,“ povedal sudca Hastings, „ste obžalovaný z trojnásobnej vraždy s priťažujúcimi okolnosťami: znásilnenie, únos a držanie zbrane. Čo môžete povedať na svoju obhajobu?“ Stayner vstal: „Som nevinný.“ Táto veta vyvolala v sieni veľké pobúrenie.
Potom dostala slovo okresná prokurátorka: „Vzhľadom na krutosť spáchaných zločinov sme sa rozhodli žiadať trest smrti.“
Toto rozhodnutie prijali príbuzní obetí s úľavou.
„Možno si takto poškvrním ruky krvou,“ povedala Carole Carringtonová, „ale naozaj si myslím, že Stayner musí zmiznúť. Treba vyslať jasnú správu tým, čo by ho chceli napodobniť.“
„V tomto štáte sa popravuje injekciou alebo upokojujúcimi prostriedkami. Kiež by naše deti spoznali takú miernu smrť…“
Pch
Slovenské krimi: Zavraždili minimálne 20 ľudí a ich telá rozpustili v kyseline
