„Som proti akémukoľvek použitiu zbraní. Či už ide o letecký alebo raketový útok,“ povedal Djokovič po nedeľňajšej výhre nad Joaom Sousom z Portugalska 6:0, 6:2, 6:2 na US Open, vďaka ktorej postúpil do 4. kola newyorského grandslamu.
Sám som to kedysi zažil
„Neznášam ničenie. Sám som to kedysi zažil, takže viem, že to nikomu nič dobré neprinesie,“ citovala Djokoviča agentúra Reuters. „To , čo sme vtedy ja a moji srbskí krajania prežili, by som nikomu neprial. Vojna je to najhoršie a nikto v nej nie je skutočný víťaz,“ dodal.
Djokovič mal počas bombardovania dvanásť rokov, takže vraj nemal moc potuchy, čo sa deje. Pamätá si však, že nemusel chodiť do školy a mal tak viac času na tenis. „V podstate sme celé dva mesiace každý deň trávili na kurte, zatiaľ čo nad nami lietali lietadlá,“ vyhlásil.
„Vôbec nám to nevadilo. Po týždni bombardovania sme si to prestali všímať. Robili sme, čo sme chceli, a nechali sme to na osude. Nemohli sme to ovplyvniť, boli sme bezmocní,“ pridal rodák z Belehradu.
V noci bola obloha plná lietadiel
Podobnú skúsenosť má aj bývalá svetová jednotka Ivanovičová. „Pamätám si na to veľmi dobre. Keď to všetko začalo, bola som na kurte,“ povedala v skoršom rozhovore aktuálne 15. hráčka rebríčka, ktorú v osemfinále US Open čaká svetová dvojka Viktoria Azarenková z Bieloruska .
„Prišli nás vtedy varovať, že začne bombardovanie, takže by sme mali skončiť s tréningom. Nakoniec sme netrénoval dva týždne, pretože sme nevedeli, ako to všetko dopadne. Potom sme museli trénovať len ráno, pretože popoludní to bolo príliš nebezpečné,“ uviedla dvadsaťpäťroč¬ná Srbka.
„Okolo obeda začali sirény a celé popoludnie a v noci bola obloha plná lietadiel. Nebezpečenstvo ustalo asi okolo šiestej hodiny ráno, a keď siréna oznámila koniec náletov, mohli sme ísť hrať von,“ vyhlásila Ivanovičová.
