22. marca 1999 bolo mestečko ako vymreté. Na opustenej ceste sa odrazu zjavila postava. Potácala sa po rozpálenom asfalte a o chvíľu sa dalo rozpoznať, že je to mladá žena, štíhla a celkom nahá! Telo mala samú ranu a krk jej zvierala kovová obruč, z ktorej visela reťaz…
Z karavanov jej vybehlo na pomoc niekoľko ľudí. Úbohé dievča bolo na pokraji mdlôb a sotva vydalo zo seba zopár nesúvislých slov. Odviedli ju do neďalekého baru, kde jej dali vodu a zahalili ju do plachty. Lekár, ktorý náhodou prechádzal mestečkom, jej prezrel rany.
Potom prišiel miestny šerif a odviedol Shirley na policajnú stanicu. Tam našla dostatok síl, aby vyrozprávala, čo sa jej prihodilo.
„Som prostitútka,“
priznala sa. „V meste Albuquerque ma naložili do auta muž so ženou a povedali mi, že sú od polície a chcú mi položiť niekoľko otázok. Len čo som nasadla, okamžite ma spútali. Potom sme išli do púšte, ku karavanu, do ktorého ma prinútili vojsť. Keď som bola vnútri, strhli zo mňa šaty. Muž ma začal štípať a udierať do prirodzenia a potom ma znásilnil niekoľkými predmetmi. Žena sa prizerala a po celý čas mierila na mňa revolverom. Potom išla pohľadať elektrické drôty s elektródami. Natiahli ma na veľký železný stôl a elektródy mi pripevnili k hlave…“
Kamera snímala jej utrpenie
„Zapli prúd púšťali mi do tela elektrické šoky. Zatiaľ čo som kričala od bolesti, videokamera ma filmovala.“
Shirley bola v nezávideniahodnej situácii, no napokon sa jej podarilo obom zvrhlíkom utiecť.
„V jednej chvíli muž vyšiel von. Začala som z celej sily šklbať reťazou z obruče a podarilo sa mi vyslobodiť sa. Žena ma chcela zastaviť a začali sme sa biť. Pokúsila sa omráčiť ma lampou, potom uchopila sekáčik na ľad a skúšala ma bodnúť. Odsotila som ju tak prudko, že narazila do steny. Využila som to a utiekla som…“
Jej príbeh bol strašný, no policajt, ktorý ju vypočúval, jej však celkom neveril. Mladá žena mala po tele početné rany a okolo krku železnú obruč… Skadiaľ však mal mať istotu, že ju naozaj mučili? Niektoré prostitútky sa totiž vyžívajú v sexuálnom násilí…
Na druhej strane na základe popisu oboch únoscov vyšetrovateľ spoznal dvojicu, ktorú obviňovala. Podľa neho neboli niečoho takého schopní. Muž, istý David Ray, bol bývalý vojak, žijúci skromne z dôchodku v karavane. Bol vášnivý fotograf a často sa vydával do púšte, aby tam zachytil zvláštne farby. Pokiaľ išlo o ženu, Cindy Hendyovú, bola matkou troch detí. V mladosti bola vo väzení za krádež a predaj drog.
Šerif sa vzhľadom na tieto skutočnosti ani neunúval, aby oboch vypočul! Prípad by bol upadol do zabudnutia, keby neprišla na políciu žena, ktorá sa dozvedela o obeti mučenia. Zároveň tvrdila, že aj ju uniesli a mučili David Ray s priateľkou Cindy.
Policajti tentoraz už nemohli obvinenie uložiť ad acta.
„Stalo sa to 21. februára,“ vypovedala žena. „Chcela som upiecť koláč, nemala som však dosť múky. Išla som si ju teda vypožičať od Raya, môjho suseda. Keď som vošla do karavanu, obaja sa vrhli na mňa. Vyzliekli ma, spútali a natiahli na železný stôl. Ray mi potom pustil video, na ktorom mučil nejakú ženu a povedal mi, že aj mňa to čaká. Obaja ma znásilnili rôznymi predmetmi a mučili elektrickým prúdom. Keď som im však povedala, že som upozornila suseda, kam idem, pustili ma. Vyhrážalai sa mi, že keby som povedala čo len slovo, zabijú ma. Preto som prišla až teraz. Bála som sa.“
Hrozné scény na fotografiách
Policajná mašinéria sa rozbehla a upozornili aj FBI. O dva dni obkolesili karavan Davida Raya policajti a na signál vtrhli dnu. To, čo našli v karavane, im vyrazilo dych. Všetky steny boli pokryté fotografiami. Stovky záberov mučených a znásilňovaných neznámych žien. Niektoré ležali na stole so spútanými nohami a rukami. Uprostred miestnosti stál železný stôl a na poličke boli mučiarske nástroje, za aké by sa nemusela hanbiť ani inkvizícia. Pod stropom bola pripevnená videokamera.
Dean Corll – Sériový vrah, ktorý lákal svoje obete na sladkosti, alkohol a marihuanu
Kto boli nešťastné mladé ženy, ktoré sa dostali do rúk Davida Raya a Cindy? Čo sa s nimi stalo? Žijú ešte? Na tieto otázky museli odpovedať vyšetrovatelia. Obaja zvrhlíci tvrdili, že všetky ženy s mučením súhlasili a odmietli povedať ich mená. Špecialisti dôkladne prehľadali karavan a agenti FBI hľadali v archívoch prípady nezvestných žien. Ukázalo sa, že dva z nich by mohli byť zaujímavé.
Predovšetkým išlo o Jill Troiovú, ktorá pracovala na leteckej základni v Albuquerque. Naposledy ju videli 22. septembra 1995. V ten večer Jill večerala s priateľkou a potom zmizla. Polícia ju niekoľko mesiacov hľadala, ale bezvýsledne, takže prípad uzatvorili. O dva roky, 5. júla 1997, zmizla Marie Parkerová, matka dvoch detí. Na parkovisku v Elephant Butte sa našlo sa len jej auto.
Uniesol a zaškrtil som Marie
Čo sa stalo s Jill a s Marie? Vyšetrovatelia sa obávajú najhoršieho, pretože sa zistilo, že Jill v ten večer, keď zmizla, večerala s dcérou Davida Raya! Pokiaľ ide o Marie, robil jej spoločnosť istý Dennis Yancy, ktorý sa dobre poznal so Cindy… Boli to náhody? Sotva.
11. apríla vypočúvali Yancyho a umožnili mu aj rozhovor s manželkou, ktorý sa však tajne nahrával. „Uniesol som Marie,“ povedal jej. „Potom som ju odviezol do Davidovho karavanu a zaškrtil som ju.“
Vyšetrovanie pokračuje v nádeji, že sa nájdu telá obetí. Je veľmi pravdepodobné, že zvrhlíci z Elephant Butte majú na svedomí viac zločinov. Prehľadáva sa jazero, púšť – doposiaľ však márne.
Pch
