Väčšina hnačiek (50 – 80 %) je bakteriálneho pôvodu a najčastejším vyvolávateľom sú enterotoxické kmene baktérie Escherichia coli, salmonely, šigely, kampylobaktery, z vírusov sú najčastejšími pôvodcami vírus Norwalk (Norovírus), rotavírusy a adenovírusy, z parazitov je to Giardia lamblia a Entamoeba histolytica. Avšak v 15 – 20 % prípadov sa nezistí, aký mikroorganizmus hnačku vyvolal.
Diagnostika vychádza najmä z anamnestických údajov. Na základe ťažkostí si ju stanoví už aj samotný pacient a vo väčšine prípadov odznie počas 1 – 2 dní bez liečby. Ak hnačka neustupuje, alebo sa v stolici objaví krv alebo hlieny, tak väčšinou pacient vyhľadá lekára. Ten dá urobiť aj mikrobiologické vyšetrenie, čím sa zistí pôvodca ochorenia.
Najrizikovejšie destinácie pre vznik infekcie sú rozvojové krajiny Latinskej Ameriky, Afrika, Stredný Východ a Ázia. A tu je dôvodom najčastejšie porušenie základných pravidiel hygieny, požitím kontaminovanej potravy alebo vody.
Prameňom pôvodcu infekcie je kontaminovaná potrava alebo voda od chorých s hnačkovým ochorením, alebo od osôb, ktoré nemajú žiadne klinické príznaky ochorenia (bezpríznakoví nosiči).
Hnačkové ochorenie je vyvolané tiež nedostatočnou tepelnou úpravou stravy a pri nesprávnej príprave stravy, či jej skladovaní.
U väčšiny má hnačka náhly začiatok s rôznou frekvenciou hnačiek, občas sa objaví pocit na zvracanie, alebo aj zvracanie, kŕče v bruchu, nafukovanie a nechutenstvo. Vážnejšie prípady sú aj s výskytom krvi alebo hlienov. Pri častých hnačkách je pacient ohrozený dehydratáciou.
Prevencia – V prvom rade sa vyvarovať konzumácii potravy z pouličných stánkov, kde sa jedlá pripravujú v improvizovaných podmienkach s nízkou úrovňou hygieny.
Platí niekoľko zásad, ktoré sa oplatí dodržať:
· jedlo konzumovať ihneď po jeho príprave, pokiaľ je ešte teplé,
· zeleninu tiež konzumovať len po tepelnej úprave,
· šaláty radšej nekonzumovať vôbec,
· ovocie len také, ktoré sa dá ošúpať, a keď sa nedá uvariť alebo ošúpať, radšej ho nekonzumovať
· zmrzlinu len balenú z kontrolovaných výrobní,
· vodu na pitie aj na umývanie zubov len z originálne balených fliaš,
· umývať si ruky pred jedením a vždy po použití toalety.
Ak cestujete do krajín, kde sa vyskytuje cholera alebo týfus, treba zvážiť možnosť dať sa zaočkovať.
Pri hnačke je najdôležitejšie prijímať tekutiny a soli. Nesmie dôjsť k odvodneniu organizmu. Dehydratácia je nebezpečná a veľmi rýchlo postupuje predovšetkým u malých detí a starých ľudí. V lekárňach sa predávajú špeciálne rehydratačné roztoky označené ako ORS (Oral Rehydration Solution). Podobný roztok sa dá pripraviť aj svojpomocne z cukru (4 – 5 kociek), kuchynskej soli (1 kávová lyžička), šťavy z citróna, pomaranča alebo grepu (do 1 litra pitnej vody). Možné je použiť aj iónové nápoje pre športovcov (nie deťom), minerálne vody s vysokým obsahom sodíka a draslíka. Vhodný je aj nesladený čierny čaj. Ak pacient vracia, tekutinu mu treba podávať po lyžičkách alebo prostredníctvom namočenej látky, z ktorej roztok vysaje ústami. Inak je potrebné zavodnenie infúziou. Farba moču nesmie byť tmavožltá.
