Fernado Jara sa infiltroval medzi radikálných islamistov v Afganistane i Jemene, práca v utajení ho však psychicky zlomila.
Tridsaťsedemročný Fernando Jara dnes nakukuje do politiky, prevádzkuje neziskovu farmu pomáhajúci ľuďom v boji so závislosťou na drogách a je spokojným manželom. Pred pár rokmi však mal do obyčajného života ďaleko. Na neobvyklú cestu ho nasmerovala slová Daymona Johnsona, jeho vtedajšieho učiteľa sociológie a filozofie.
Zlomový okamih v Jarovom živote sa odohral krátko po teroristických útokoch z 11. septembra. Johnson vtedy počas prednášky vyhlásil, že by sa malo do boja proti terorizmu zapojiť viac arabsky hovoriacich Američanov. Jari sa po skončení prednášky zdvihol a utekal smerom ku školskej knižnici.
Tam do počítača naťukala stručný mail, v ktorom vysvetlil, že by mohol pomôcť v boji proti teroristom. Sám totiž o niekoľko mesiacov skôr konvertoval k islamu a mal veľa kontaktov na arabskú komunitu v USA. Na záver dodal: „Možno sa k nim môžem dostať oveľa bližšie, než vy.“ Do kolónky pre adresáta potom napísal mailovú adresu CIA.
Johnson v rozhovore pre server latimes.com prezradil, že Jara v tej dobe hľadal niečo, v čo by mohol veriť. „V jednej prednáške nenávidel Ameriku, v hodinách filozofie sa stal ateistom vyznávajúcim Nietzscheho a vo výučbe náboženstva konvertoval k islamu, študoval Korán a nechal si narásť obriu bradu. Takýto v tej dobe bol,“ spomína Johnson. A zmenili ho tiež útoky z 11. septembra. Z oddaného moslima sa razom stal veľký patriot.
Náročný výcvik a prvé infiltrácie
V tej dobe americká tajná služba začala zvažovať nasadenie tajných agentov priamo do teroristických organizácií v zahraničí. Inšpiroval ich k tomu prípad Američana Johna Walkera Lindh, ktorý konvertoval na islam a pripojil sa k Talibanu. CIA uverila, že by radikálnych islamistov mohla ľahko infiltrovať a mail od odhodlaného Járy jej prišiel vhod.
Jara bol obratom pozvaný do Kalifornie, kde podstúpil základný výcvik. Ten následne pokračoval vo Virgínii a Washingtone. Učili ho tí najlepší. Postupne prešiel rukami odborníkov na zbrane, protiteroristických expertov a veteránov z čias studenej vojny.
Keď jeho výcvik skončil, na rad prišlo postupné zapájanie do moslimskej komunity v USA aj v zahraničí. Jara podľa svojich slov kopíroval postupy Lindh. Rozosielal listy stovkám islamských asociácií po celom svete, v ktorých vysvetľoval, že k islamu konvertoval ešte pred útokmi z 11. septembra a otvorene kritizoval vládu USA. CIA mu dala k dispozícii celých 48 tisíc dolárov. Jara ich prostredníctvom prenikol do extrémistických sietí v Jemene a Afganistane, ktoré vraj bežne unášali cudzincov.
V jednom dome s teroristami
V Jemene sa dokázal dostať do najvyšších kruhov tamojších imámov. Stačilo k tomu jediné, hrať ultrakonzervativního moslima. Jara, obdarený geniálnymi pozorovacími schopnostami, od svojich nových priateľov rýchlo pochytil všetky špecifiká ich života a okamžite ich prijal za svoje. Tajné informácie potom odovzdával spolupracovníkom v Spojených štátoch.
Počas pôsobenia v Afganistane musel kvôli svojmu krytie Talibanu prezradiť aj niektoré informácie o pohybe spojeneckých vojsk. „Lovil som zápaďáky,“ vysvetľuje Jara.
Počas svojho päťročného pôsobenia u CIA sa Jara niekoľkokrát vrátil aj do svojho domovského mesta Bakersfielde. Jeho najbližší priatelia sa zhodujú, že ho nemohli spoznať. Z tichého chlapca sa stal sebavedomý muž, mnohokrát vraj až arogantný. Služba u CIA mu vyniesla veľa peňazí, pri svojich chvíľach odpočinku tak mohol holdovať svojej veľkej záľube – luxusným automobilom.
Roky neustáleho psychického tlaku sa však prejavili na jeho psychike. Johnson si spomína, že Jara na sklonku kariéry tajného agenta začal spochybňovať operácie svojho vtedajšieho zamestnávateľa. „Vojenské útoky mnohokrát smerovali aj na oblasti, kde žili civilisti,“ vysvetľuje Johnson a dodáva, že práve z toho mal Jara najväčšiu traumu.
Čakanie na lepší život
V roku 2006 už boli jeho psychické problémy neúnosné. V Chicagu údajne podstúpil test na detektore lži a následne musel odovzdať všetko svoje vybavenie. „Mal som nejaký psychický blok a pri výsluchu som začal džavotať ako decko,“ spomína Jara. Jeho služba u CIA skončila, Jara sa vrátil do Bakersfielde, vo vrecku mal 12 tisíc dolárov, trápila ho však závislosť na alkohole a posttraumatická stresová porucha. Mnoho mesiacov býval vo svojom aute.
V roku 2007 bol dokonca zatknutý za riadenie v opitosti, o rok neskôr potom do cely putoval za bránenie sa zatknutiu. Súd však prihliadol k jeho psychickým šrámom a všetky obvinenia po ročnej probácie stiahol. Jara si postupom času zohnal prácu u ochranky. Vtedy si ho všimol aj profesor histórie Mark Baker. „Nemohol som uveriť, že jeden z mojich študentov prespáva niekde na parkovisku v aute,“ čudoval sa vtedy Baker.
Jari sa nevzdal a rozhodol sa vybojovať lepší život. Teraz prevádzkuje neziskovú organizáciu pomáhajúci ľuďom s odvykaním závislosti na drogách, dokončuje vysokú školu zameranú na štúdium teológie a snaží sa aj o dráhu politika. So všetkým mu potom pomáha jeho manželka. Jara si je istý, že svoju smolu v živote si už vybral.
