Čo doma, keď je inde tak teplo a navyše lacno? Liter benzínu ich príde na 25 centov, krabička cigariet na 0,75 EUR, poldruha litra coly na 1 EUR a jedlo v reštaurácii na 0,75 až 1,5 EUR. Z tohtoročnej zimy sa Petr Vančura vydal za teplom. Na indonézsky ostrov Bali, nový raj pre Čechov, ktorý leží jedenásť tisíc kilometrov ďaleko od Prahy, uprostred juhovýchodnej Ázie, napoly cesty medzi obrovským Indickým oceánom a ešte väčším Pacifikom, kde teploty sa šplhajú k tridsiatke dvanásť mesiacov v roku. „V Prahe zamknete dvere svojho bytu a za dvadsať štyri hodiny otvárate dvere na Bali,“ hovorí. „Na Bali nie je odnikiaľ nikam ďaleko, nikam sa neponáhľa, to mám rád.“ Ale Vančura do trópov neodchádza s nejakou cestovkou na desať či štrnásť dní a potom zase späť do stredoeurópskej šedi. Slobodný tridsiatnik Vančura ide takto na vlastnú päsť už piatykrát a balí kufre na celé dva mesiace. A nie je sám. Na indonézsky ostrov odchádza prečkať zimu čím ďalej viac Čechov. „Stretávam tu viac a viac Čechov,“ hovorí Vančura. „Prichádzajú na mesiac, dva, tri. V spojení s pohodou, krásou prírody, ktorú dodnes nepreskúmaná Indonézia poskytuje, je to raj na zemi.“ Jeho najväčším výdavkom je letenka za 380 EUR, inak je Indonézia vyhlásenou lacnou destináciou. „Na Bali sa dá bývať aj v astronomicky drahých hoteloch, ale podľa mojej skúsenosti sa dá žiť aj z mála. Je tu obrovský štandard toho ‘normálu’: čisto, príjemne, skoro všade bazén a za 10 až 15 EUR na noc zoženiete fakt to, čo sa u nás nazýva luxusom … Moja mama by sa tu s 400 EUR dôchodkom mala oveľa lepšie ako v Prahe.“
Exotika za bagateľ
Česi ako Vančura tak na vlastnej koži zažívajú to, čo si za vysoké platy mohli skôr dovoliť Nemci v Španielsku alebo Grécku: na zimu zavrú svoje byty vo vnútrozemskom Česku a odletia na časť roka za vyhriatu exotikou, kde v porovnaní s domovom žijú za bagateľ. „Tu máte za pár šupov niečo, o čom si v Čechách môžete nechať len zdať: pomocníčku v domácnosti, vodiča, záhradníka …“ vypočítava Pavel Zvolánek, ktorý žije už viac ako pätnásť rokov v tejto časti sveta a prevádzkuje poradenskú stránku asean.cz. „Pracovná sila je tak lacná, že si môžete dovoliť to, čo by ste doma robili svojpomocne. Keď teda pomocníčke v domácnosti zaplatíte niečo cez 25 EUR, môžete prestať myslieť na umývanie okien, pranie bielizne, umývanie riadu.“ Síce neexistujú presné počty, koľko ľudí na pár mesiacov v roku pravidelne balia kufre a miznú do Kostariky, do Indie alebo práve na Bali, ale o tom, že nejde len o pár dobrodruhov, svedčí blog nazvaný jasne Život na Bali, ktorý popisuje praktické stránky života na ostrove. Založili ho českí fanúšikovia tejto časti sveta, vymieňajú si na ňom svoje príbehy a poskytujú rady, predovšetkým tým, ktorí tu chcú pár mesiacov v roku žiť a ušetriť. Dozviete sa, že dvojposchodový byt s bazénom sa dá zohnať za 150 EUR mesačne a za 25 sa môžete ubytovať v spoločnom byte sa rovnako založenými ľuďmi z celého sveta. Nájdete tam tipy na sťahovanie pre celú rodinu i rady, ako na fígle upratovačiek, ktoré kradnú v hoteloch.
A prečo práve Bali?
„Juhovýchodná Ázia je plná krásnych miest a usmievavých ľudí, ale keď sa romantický sen stretne s realitou, výber sa rýchlo začína zužovať a nakoniec sa obmedzí len na dve miesta: budhistické Thajsko a hinduistické Bali,“ hovorí Zvolánek. „Singapur je po všetkých stránkach skvelý, ale chýba mu ono romantické more a je príliš drahý. Filipíny majú fantastické more, ale tamojší kuchyni si zamilujete naozaj ťažko. A budete chcieť žiť v krajine, kde začiatok volebnej kampane miestne noviny uvádzajú slovami Vražedná sezóna začína ? V Malajzii sa dá nájsť pekné more a krajina vychádza cudzincom, ktorí sa tu chcú usadiť, v ústrety, ale naozaj dokážete žiť v moslimskej krajine, hoci s výraznou čínskou alebo indickou menšinou? A tak vždy nakoniec skončíte u Thajska a Bali. Nie je náhodou , že práve tam sa usadzuje najviac cudzincov. „Nielen na pár mesiacov Režisér Matej Liška bol na Bali už trikrát a spočítal si, že ubytovanie päťčlennej rodiny ho vyjde rovnako ako v Prahe, ale na Bali má za tie isté peniaze dom s bazénom a majordoma na šesť dní v týždni.
Nečakajte na budúcnosť
Ak chcete skúsiť život na Bali, ale stále na niečo vyčkávate – vyšší plat, lepšieho partnera, na dôchodok …, nečakajte – budúcnosť nikdy nepríde, už je tu, radí jeden z autorov servera Život na Bali. A prečítajte si: „Zážitky Čechov na Bali: Nie je vždy len raj.“ „O cenách za potraviny netreba ani hovoriť, sú niekoľkonásobne lacnejšie, teda ak nepotrebujete za každú cenu jesť európska jedla či používať európske suroviny, ale aj tie v prepočte stojí toľko čo u nás,“ hovorí. „Cesta smer Indonézia je takmer istá, len musím nájsť príležitosti v miestnom prostredí a musíme vyriešiť striedavú starostlivosť o dve deti z troch. Veríme, že presvedčíme našich bývalých partnerov a pôjdu tiež.“ Aj Lukáš a Martina Čierni jazdia na Bali už pár rokov a zakaždým sa im od surfovania a nádherných pláží čím ďalej horšie vracalo domov. A tak sa rozhodli, že svoje výlety trochu pretiahnu. Najskôr to bolo o mesiac, keď bolo synom jedenásť a trinásť, o dva, potom o tri a pol mesiaca a nakoniec o pol roka. Nakoniec zistili, že s chodidlami ponorenými do oceánu chcú stráviť celý rok. Prenajali si dom uprostred ryžových polí, spoločnosť im robí päťdesiat žiab a pár gekón, synovia chodia do tunajšej britskej školy. Ich vášeň pre život v exotike začala hneď prvou cestou do Ázie v roku 2002, kedy vyrazili na mesačnú dovolenku. Prvý bez detí, len tak s batohom do Thajska. „Mali sme len letenky s tým, že budeme cestovať na vlastnú päsť. Bez veľkej jazykovej vybavenosti a so znalosťou pomerov iba z sprievodcov a cestopisov. Všetko bolo nové. Nepopieram, bol to kultúrny šok. S pribúdajúcimi dňami sme sa však začali do miestnych pomerov zamilovávať,“ vyfarbuje objav nového života v inej kultúre Čierny. Po návrate do Česka hneď začali spriadať plány, ako sa do Thajska vrátiť. Každý rok potom na zimu utekali tam alebo do Kambodže. Ako náhle deti povyrástli, začali cestovať s rodičmi a ako najlepšie miesto sa pre rodinu ukázalo Bali, kde už od minulého jari žijú. „Náš bežný deň vyzerá tak, že vstaneme okolo piatej a o pol šiestej už sme vo vlnách. Je nás tam veľa a chlapci, štrnásťročný Matěj a šestnásťročný Jakub, sa tam ráno stretávajú so spolužiakmi aj učiteľom. Rovno z pláže idú chlapci do školy, učí sa denne od ôsmich do štyroch a po škole trávia väčšinu času so spolužiakmi na školskom ihrisku alebo zase vo vlnách. Potom, ako by sme boli v Prahe, domáce úlohy a večer počítač,“ opisuje Lukáš Černý život svojej rodiny. S manželkou vlastní v Prahe kadernícky salón, ktorý ich stále živí a o ktorého sa v ich neprítomnosti starajú spoľahliví zamestnanci Darina s Robertom. Bez nich a celého tímu by to nešlo. Aby si na Bali privyrobil, trénuje v škole trikrát týždenne futbal, jeho žena Martina sa stará o vlasy najmä tunajšej českej komunite. Vo voľných chvíľach fotí a maľujú obrazy. „Naša rodina býva v Canggu, ktoré leží v juhozápadnej časti ostrova Bali. Prenajímame si dom so záhradou, dvoma spálňami a otvorenou obývacou izbou s kuchyňou, ktoré sú iba pod strechou. V podstate väčšinu času trávime vonku. Ak sa chceme schladiť alebo odpočinúť, tak v klimatizovaných spálňach. Veľmi slušný dom tu vyjde na 2500 EUR za rok, „líči svoj zatiaľ vypožičaný život obyvatelia centra Prahy. Čierni si ten svoj dom vyberali päť dní, kedy jednoducho obchádzali nehnuteľnosti s ceduľou „for rent“. Domy na Bali bývajú väčšinou zariadené alebo je pri prenájme majitelia zariadia. „My sme povedali, čo chceme, aby bolo súčasťou domu, jednalo sa hlavne o sedačku do otvoreného obývacej izby, jedálenský stôl. Niečo prešlo, niečo nie, a čo nie, to sme si jednoducho dokúpili alebo vyrobili. Ono toho tu toľko potreba nie je a bývame je pekne v pohode, „hovorí Černý. Škola bez češtiny Hŕbu hmotných vecí sa už zbavili a naučili sa žiť a chápať život inak. Napriek tomu stále riešia bežné veci, z hľadiska pohľadu do vĺn asi nepríjemne české. Dane, voľby alebo vzdelanie chalanov. Keď na Bali jazdili len na pár mesiacov v roku, jednoducho synov zo školy uvoľnili, učili ich doma a potom ich v Česku poslali na porovnávacie skúšky. Keď však mali chlapci zo školy zmiznúť na celý rok, rozhodli sa prihlásiť ich do školy na Bali. „Tunajšie štúdium sa im normálne počíta do povinnej dochádzky, len niektoré stredné školy by mohli mať problém s českým jazykom, ale aby som povedal pravdu, moc to neriešime,“ hovorí Černý. Za každého syna platia rodičia desať tisíc dolárov za rok, a tak doma manželia predali auto a motorku, ale neľutujú. „Najviac prospešná je angličtina a indonézčina, ale má to aj širší rozmer. Majú priestor pre diskusiu, môžu byť kritickí k čomukoľvek. Nenútia ich memorovať, až sa vrátime do českej reality, budú chlapci asi dosť pozerať.“ Rodiny doma v Česku sa s ich každoročné absenciou už vyrovnali. „Berú to v pohode, niekedy sa im asi cnie, ale vedia, že sa tu máme skvele, a keď hovorím skvele, myslím skvele. Jedni rodičia za nami boli, druhí to neplánujú. Navyše máme pravidelný kontakt na Skypu. A možno si rozprávame viac, ako keď sme v Čechách, „hovorí Černý. Rodina sa má po roku na Bali vrátiť späť do Česka v máji, ale manželia čím ďalej viac premýšľajú o tom, ako zostať na tropickom ostrove už navždy. „Dosť sme tu zakorenili, nejako sa nám to zamotáva,“ hovorí Černý.
Podľa www.zivotnabali.cz.
