Komentátori varujú, aby sa EÚ nenechala vydierať. Kritika zaznieva zo strany ochrancov ľudských práv. Z gréckych ostrovov, ktoré sa stretávajú s náporom utečencov, je ale po summite počuť optimizmus.
„Na toto všetci čakáme, mohlo by to byť riešenie utečeneckej krízy. Dúfame, že turecká vláda bude kontrolovať prísun migrantov a EÚ dodrží svoju časť dohody,“ povedal Marios Andriotis, zástupca primátora mesta Mytilene na ostrove Lesbos.
Ľudskoprávnom organizáciám sa však plán nepáči. Kriticky sa k záverom summitu postavila napríklad nemecká humanitárna organizácia Pro Asyl. Prekáža jej najmä navrhovaný systém vrátenia utečencov, ktorí sa nelegálne doplávali na grécke ostrovy, do Turecka a následné vyzdvihovaní Sýrčanov z Turecka a ich rozdeľovanie v EÚ.
„Medzi utečencami nie sú len Sýrčania. Nie je možné takto štvať Sýrčanov proti ostatným utečeneckým skupinám, ako sú napríklad Afganci a Iračania,“ povedal šéf organizácie Günter Burkhard. Navrhovaný systém podľa neho pohŕda ľuďmi.
Podľa Amnesty International nie je možné, aby bolo Turecko označené za bezpečnú krajinu pre občanov tretích štátov. „Turecko nútene vracalo utečencov do Sýrie a mnoho migrantov v krajine žije v biednych podmienkach bez vhodného bývania. Stovky tisíc detí utečencov nemajú prístup k vzdelaniu,“ pripomenula európska riaditeľka organizácie Ivern McGowanová.
Európsky riaditeľ Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Vincent Cochetel tiež upozornil, že utečenci vrátení do Turecka by mali len malé šance na získanie azylu. Podľa neho prijíma Turecko asi len tri percentá utečencov z Afganistanu, Iraku a Iránu.
