20 rokov od smrti Alexandra Dubčeka

1667

Bol paradoxne symbolom nádeje v beznádejných časoch, symbolom budúceho víťazstva po prvej prehratej bitke. Meno Dubček je navždy spojené s dúškom slobody, ktoré priniesla Čechom a Slovákom jar 1968. Pod vedením Dubčeka sa vtedy v krajine uskutočňovali politické reformy, ktoré mali zásadne zmeniť dovtedy prevládajúci sovietsky model socializmu. Sľubne sa vyvíjajúci demokratizačný proces však už v auguste toho istého roku prerušil na pokyn z Kremľa vpád vojsk Varšavskej zmluvy.

„Obdivovala som veľkolepý boj Alexandra Dubčeka za slobodu v roku 1968 a bola som zhrozená tým, ako s ním zaobchádzali v Sovietskom zväze.“ uviedla v kondolenčnom telegrame Margaret Thatcherová,

„Keby sme boli všetci nastúpili cestu, ktorou v jari 1968 vykročilo Československo, vyhli by sme sa mnohým extrémom, dnes by sme boli iní, celý svet by bol iný a terajšie zmeny by sa nezavádzali tak ťažko.“ Zareagoval aj Michail Gorbačov.

„Smrť Alexandra Dubčeka ma naplnila smútkom, ale som rád, že sa dožil demokratizácie východnej Európy.“ Bill Clinton

„Mal takú autoritu a medzinárodnú reputáciu, že nám otvárala dvere kamkoľvek sme prišli ešte dlho po jeho smrti,“ uzatvára Laluha, vtedy predseda Zahraničného výboru NR SR.

V početných nekrológoch, ktoré prinášali médiá, však nebola núdza o úvahy a špekulácie na tému, čo by sa bolo stalo už v najbližšom čase, nebyť predčasnej smrti politického vodcu Pražskej jari.
„Smrť A. Dubčeka zanecháva v Československu, a najmä na Slovensku politické vákuum, ktoré tak zostáva bez uchádzača o prezidentský úrad – ten bol práve Dubčekovi šitý na mieru.“ napísala talianska tlačová agentúra ANSA, „
Bolonský priemyselník Vittorio Caffeo ktorý pred rokom 1989 tajne prenášal Dubčekové správy zo Slovenska do Talianska. patril medzi tých nemnohých, ktorým sa podarilo navštíviť zraneného Dubčeka v pražskej nemocnici. Obsah rozhovoru s ním prvýkrát zverejnili rok po Dubčekovej smrti: „Tvrdím, že to nebola nehoda, ale atentát.“
Federálni vyšetrovatelia v tom čase Dubčeka ani raz nevypočuli. Dôvod? Vraj s Dubčekom sa dalo rozprávať maximálne päť minúť – viac by lekári nedovolili – a beztak sa na nič z autonehody nepamätal, lebo v jej okamihu študoval na zadnom sedadle vládneho bavoráka nejaké dokumenty.
Caffeo však tvrdil opak, že v rozhovore s ním sa Dubček na všeličo rozpamätal. A že práve to ho oprávňuje vyhlasovať, že nešlo len o nehodu…
Hlavnou príčinou Dubčekovej smrti bolo podľa MUDr. Ročeňa zlyhanie srdca, obličiek a pľúc. „Kardiostimulátor, umelá oblička a prístroj na umelé pľúcne dýchanie už neboli schopné zabezpečovať činnosť uvedených životne dôležitých orgánov pacienta,“ spresnil primár ARO v nemocnici Na Homolke.