Neviem či poznáte taký pocit, že sa ani netešíte na návrat domov, cítite sa strašne bezmocne. Denno-denný strach, vyhrážanie sa mne a mojej rodine, smrad, špina, krádeže, potkany … Psychiater mi znova predpísal antidepresíva, nemôžem ani poriadne spať a často sa budím. Neznesiteľný vreskot počas dňa, v noci, tony márnych žiadostí, výziev, prosieb na úrady. Keď som sa obrátil na mesto, odkázali mi, že to nie je v ich kompetencii alebo že to nie je ich problém, mám si to vyriešiť sám … Veď tak sa to u nás rieši, viem že túto ich drzosť, aroganciu mnohí poznáte. Všetci títo úradníci žijú z našich daní
Z rodného domu sa ale neuteká
Náš dom nie je postavený na cudzom pozemku na rozdiel od neprispôsobivých susedov. Vyrástol som tu a mám tu otca, ktorého by som určite nenechal tak. Moja priateľka to nesie veľmi ťažko. Vyhrážky do bielych špín (toto rasizmus podľa našich zákonov samozrejme nie je) a osočovanie berú ženy omnoho horšie. Je mi jasné, že človek, ktorý je slušný, plní si všetky povinnosti voči štátu sa na Slovensku spravodlivosti nedočká. Napriek tomu to ale nevzdám a dúfam, že súd rozhodne spravodlivo. Papaláši by nemali mať moc arogantne umiestňovať osady kde sa im zachce a tým podhodnocovať pozemky slušných ľudí, z ktorých daní majú svoje nadštandardné platy
Veľmi prosím, pokiaľ môžte, šírte na vaších blogoch, stránkach, Facebooku, Twitteri toto video. Je to zostrih ktorý stručne hovorí, o čo vlastne ide. Prosím kliknite na môj youtube kanál1 a youtube kanál2
http://www.oskardobrovodsky.sk/zaloba.htm
