Jednou z najkrutejších žien v histórii americkej kriminality bola pôvodne obyčajná, jednoduchá žena z domácnosti.
V chudobe vychovávala svoje tri deti, Paulu, Stephanie a Johnnyho. Gertrúda Baniszewská žila s deťmi na samote neďaleko Indianapolisu. Aby si privyrobila trochu peňazí, súhlasila s tým, že sa bude starať aj o dve ďalšie deti, 16-ročnú Sylviu Likensovú a jej o rok mladšiu, mentálne postihnutú sestru Jenny. Rodičia sestier pracovali v cirkuse, s ktorým putovali po celých Spojených štátoch, a tak boli radi, že sa ich detí ujala síce chudobná, ale poriadna matka troch detí. Týždenne jej za „opateru“ posielali dvadsať dolárov. Z Baniszewskej sa však už v prvých dňoch „starostlivosti“ vykľula sadistka s patologickými sklonmi k týraniu. Obe dievčatá priväzovala k posteli v pivnici a takmer ich nepúšťala von. Na raňajky dostávali jednu topinku, obed žiadny a na večeru šálok polievky. Vždy, keď ich odviazala, robila tak iba preto, aby mohla úbohé deti poriadne zmlátiť a vyvŕšiť sa tak na nich za svoj nevydarený život. Neustále im pritom vykrikovala, že ich má na krku „takmer zadarmo.“ S postupom času sa Baniszewskej agresivita stupňovala. Ako sama priznala, dievčatá niekedy bila tak silno, až jej opuchli ruky. Preto ich začala biť drevenou dlahou s hrdzavými klincami.
Onedlho začala na podobné zverstvá navádzať aj vlastné deti a mládež z okolia nútila, aby na Sylviinom tele hasili nedopalky z cigariet. Potom nahuckala svoju dcéru Paulu, aby zbila Sylviu, ktorá jej bola najväčším tŕňom v oku. Paula bila Sylviu palicou po rukách, až jej zlomila lakťovú kosť a ruku jej museli dať do dlahy. To však nebolo všetko. Krutá matka označila Sylviu za „kurvu“ a preto musela trpieť. Nútila deti od susedov, aby Sylviu bili, potom ju pred nimi donútila tancovať nahú a nakoniec naviedla duševne zaostalého chlapca od susedov, aby Sylvii žeravým klincom vypálil na bruchu nápis „som prostitútka a som na to hrdá“. K tragédii došlo asi päť týždňov po tom, čo sa Baniszewská ujala oboch Likensových detí. V pivnici búchala Sylviu hlavou o múr tak dlho, že táto zomrela na krvácanie do mozgu. Preľaknutá sadistka Baniszewská okamžite zavolala políciu a tvrdila, že Sylvia sa potulovala po okolí s partou chlapcov, ktorá ju nakoniec v pivnici znásilnila a zavraždila. Všetky tri Baniszewskej deti túto verziu opakovali pred políciou. Keď už bol policajný dôstojník na odchode z domu hrôzy, pribehla k nemu prestrašená Jenny Likensová a povedala mu pravdu.
Sadistická vrahyňa skončila pred súdom, ktorý jej s prihliadnutím na mimoriadnu krutosť voči deťom vymeral doživotné väzenie. Niekoľkokrát sa odvolala a žiadala o milosť, ale všetky vyššie inštancie potvrdili pôvodný rozsudok. Dôkazy, ktoré poskytla pitva zúboženého tela nebohej, boli nezvratné. Baniszewská svoje počínanie vždy odôvodňovala iba jedinou vetou: „Musela som jej dať príučku…“
(lm)
Miesto činu:
