Počas kampane pred prezidentskými voľbami sa obaja kandidáti objavili okrem iného aj medzi študentmi a pedagógmi na akademickej pôde, čo vyvolalo kritické hlasy poukazujúce na porušenie zákona o vysokých školách. Zákon totiž zakazuje pôsobenie politických strán a hnutí na vysokých školách.
Okrem hľadiska hodnotiaceho porušenie zákona o vysokých školách sa však dá na túto tému pozerať aj z iného uhla pohľadu, a to z vecného hľadiska zaoberajúceho sa samotnou opodstatnenosťou uvedeného ustanovenia. Domnievam sa, že takéto znenie zákona nielen nemá zmysel, ale dokonca sa dá povedať, že je v rozpore s postavením, aké by vysoká škola mala mať v modernej demokracii.
Na vysvetlenie súčasného stavu legislatívy sa treba pozrieť na legislatívny vývoj v oblasti vzťahu vysokých škôl a politického a spoločenského diania. Zákaz pôsobenia politických strán a hnutí na pôde vysokých škôl sa objavil hneď v prvom porevolučnom zákone o vysokých školách z roku 1990. Podľa autorov zákona sa vysoké školy mali venovať výlučne vzdelávaniu, vede a kultúre.
Dôvodom, prečo boli vysoké školy takýmto jasným spôsobom oddelené od politického diania (minimálne na papieri), bola skúsenosť s komunistickým režimom, počas ktorého komunistická strana priamo zasahovala do chodu a riadenia vysokých škôl. Rovnaká klauzula zostala aj v druhom zákone o vysokých školách prijatom v roku 2002 a platnom dodnes.
Zaujímavé však je, že na rozdiel od prvého zákona, ktorý vysoké školy vnímal striktne ako vedecko-vzdelávacie inštitúcie, v súčasnosti platný zákon už vysokým školám prisudzuje oveľa širšiu úlohu súvisiacu s rozvojom demokracie, humanizmu, občianskej spoločnosti, kultúrneho pluralizmu a podobne.
Vysokoškolskí politici
Ďalším krokom by malo byť zapojenie vysokých škôl do politického diania. Pod týmto si predstavujem otvorenie akademickej pôdy pôsobeniu všetkých politických strán a nielen tých, s ktorými je z rôznych dôvodov spriatelené vedenie školy. V USA sa na univerzitách priamo podporuje pôsobenie politických strán, ktoré si zakladajú študenti, a sú prepojené s politickými stranami veľkej politiky (vysokoškolskí demokrati či vysokoškolskí republikáni). Vnímajú to totiž ako dôležité stimulovanie politického angažovania sa študentov už počas štúdia na vysokej škole.
Výchova študentov na aktívne občianstvo je jednou z dôležitých úloh modernej vysokej školy. Podľa tejto filozofie vysoké školy nie sú do seba uzavretými ostrovmi bádania a vzdelávania bez ohľadu na vývoj v spoločnosti, v ktorej pôsobia. Naopak, vysoké školy aktívnejšie využívajú svoj intelektuálny potenciál na ovplyvňovanie spoločenského diania.
Otvorenie vysokej školy všetkým politickým stranám a hnutiam by okrem ich priblíženia sa spoločnosti zároveň riešilo aj doterajšie porušovanie zákona.
V súčasnosti sa na vysokoškolskú pôdu dostávajú primárne politici blízki vedeniu vysokej školy a/alebo politici, ktorí majú možnosť ovplyvniť verejné prostriedky, z ktorých sú prevažne financované verejné a štátne školy. Umožnenie rovnakého prístupu pre všetkých by eliminovalo takúto neférovú selekciu.
Iba zotrvačnosť
Dôvodom, prečo je zákaz činnosti politických strán na vysokých školách stále v zákone, je zotrvačnosť a nevôľa či nezáujem otvoriť túto tému. Toto však nie je argumentom na to, aby sme sa uspokojili so súčasným znením zákona a nepýtali sa, či má takéto ustanovenie miesto v modernej demokracii a či vytvára rovnaké podmienky pre všetkých politických aktérov.
Pokiaľ by súčasná polemika o ne/zneužívaní akademickej pôdy prezidentskými kandidátmi stimulovala takúto novú obsahovú debatu, tak to bude jedným z pozitívnych výsledkov volieb.
“ Zdroj: SME
“ Dátum: 07.04.2009
“ Autor:Mgr. Renáta Králiková, M.A.
Vybrali sme zo SME o voľbách a Vysokých školách
(Bez komentára)
