Hrušovský poukázal na to, že amnestie neboli udelené v prospech občanov a došlo k zneužitiu moci. Šéf zákonodarného zboru je presvedčený, že Mečiarove amnestie by mali byť zrušené. O diskusiu o návrhu neprejavil záujem žiadny koaličný ani opozičný poslanec.
Amnestie boli udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom. Týkajú sa prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Poslanci majú návrh na ich zrušenie na stole už šiestykrát. Podľa Hrušovského ich zrušiť treba aj preto, aby sa zachránil zmysel amnestie ako takej. „Ak chceme, aby do budúcna mohla plniť svoju legitímnu úlohu, musíme tieto amnestie zrušiť,“ apeloval pred niekoľkými mesiacmi. Vyzýval tiež poslancov, aby naprieč politickým spektrom podporili zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré označil za hanebné.
Samotná ĽS-HZDS označila návrh koalície za politický nezmysel bez opory v demokratickom právnom systéme. Mečiarovci zdôraznili, že amnestie boli podané ako reakcia na udelenie milostí vtedajším prezidentom Michalom Kováčom, „ktorý omilostil v obzvlášť závažnom prípade podvodu za milióny dolárov aj vlastného syna“. Tvrdia, že bez vyšetrenia tohto trestného činu nebolo možné poznať pravdu ani v nasledujúcich kauzách. ĽS-HZDS upozorňuje, že KDH doteraz nenavrhlo zrušiť udelenie milostí prezidenta Kováča.
Smer-SD už skôr prezentoval svoje stanovisko, že tieto amnestie sú amorálne, avšak z právneho hľadiska nezrušiteľné. Počas kauzy Veľký Slavkov sa však vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhrážal koaličnému partnerovi Vladimírovi Mečiarovi (ĽS-HZDS) práve zrušením amnestií. Dnes v rozprave žiaden opozičný poslanec nevystúpil.
Zrušenie Mečiarových amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
