Takúto pozíciu bude zastávať aj na summite Európskej únii v Bruseli. Pre TASR to potvrdil minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.
„Každá členská krajina má právo rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia,“ reagoval tak na otázku, či sa na zasadnutí Európskej rady v prípade Čiernej Hory očakávajú nejaké problémy. Je ale presvedčený o tom, že sa s Podgoricou začne v budúcom roku rokovací proces.
Podľa neho obe krajiny spravili od ostatného hodnotenia Európskej komisie dostatočný pokrok, aby sa mohli posunúť do ďalšej fázy integračného procesu. „Srbsko vykonalo za posledný rok podstatný pokrok v plnení kodanských kritérií a požiadaviek vyplývajúcich zo stabilizačného a asociačného procesu. Prijalo viacero dôležitých zákonov a opatrení, rovnako podstatne zlepšilo spoluprácu s Medzinárodným tribunálom pre zločiny spáchané na území bývalej Juhoslávie. Obnovilo dialóg s Kosovom. Nielen Slovensko je presvedčené o tom, že kandidátsky štatút by upevnil tento proreformný trend, čo by bolo na prospech Srbsku i celému regiónu,“ myslí si Dzurinda.
EÚ by mala o udelení kandidatúry Belehradu rozhodnúť v piatok 9. decembra. Niektorí európski predstavitelia únie upozorňovali na to, že Srbsko pre násilný konflikt na hraniciach s Kosovom nie je pripravené na získanie tejto pozície. Jeho šance zvýšilo aj rozhodnutie kosovských Srbov, ktorí v stredu (7.12.) odstránili barikády na hlavných cestách na severe Kosova.
Tie postavili v júli na protest proti snahám kosovskej vlády obsadiť dva hraničné priechody so Srbskom kosovskými colníkmi a policajtmi. Spor vyvolal najväčšie násilnosti od vyhlásenia nezávislosti Kosova z roku 2008. K zmierneniu napätia došlo po tom, čo sa Belehrad a Priština minulý týždeň dohodli na spoločnom spravovaní hraničných priechodov.
