Manželstvo, ktoré trvalo 25 rokov, prestalo fungovať a ja som sa stala rozvedenou ženou. Písať do kolónky „stav“ na úradných tlačivách „rozvedená“ bolo asi to najmenej nepríjemné.
Dokazovala som sebe i celému svetu, že som napriek všetkému nad vecou a som sebestačná a emancipovaná žena. Horšie to už bolo počas sviatkov, dovoleniek a dlhých večerov. Chýbala mi spriaznená duša. Po nejakom čase som pochopila, že ak s tým niečo neurobím, bude to už len horšie. Nemôžem predsa čakať na princa na bielom koni, najmä ak mám po päťdesiatke.
Internetová zoznamka
Keď sa nechopím iniciatívy teraz, ostanú mi už len kúpele a tančeky so slintajúcimi seladónmi, ktorí si mýlia pobyt v kúpeľoch s pionierskym táborom a chcú dobehnúť všetko, čo si nestihli užiť zamlada. Rozhodla som sa. Zoznámim sa s niekým cez internet!
Moje dospelé deti sú už samostatné a ja nechcem tráviť svoj voľný čas len ako opatrovateľka vnúčat. Spomedzi viacerých kandidátov som si po niekoľkých vymenených e-mailoch vybrala troch favoritov, ktorí ako-tak zodpovedali mojim požiadavkám.
Čakanie na odpoveď
Kandidát číslo 1: rozvedený, vek primeraný, záľuby približne rovnaké ako ja. Pretože mal rád prírodu a turistiku, chcela som si s ním dohodnúť nejakú túru a bližšie sa zoznámiť. Keďže som žena činu, sadla som za počítač a začala písať: Milý Jožko… Netrpezlivá som čakala na odpoveď a odpoveď prišla: Nevolám sa Jožko, ale Peter… Tak, a prvý kandidát bol jasný. Urazil sa, že som si nezapamätala ani len jeho meno, a pomyslel si, že bohviekoľko mám takých „Jožkov“ ešte rozpracovaných.
Kandidát číslo 2: slobodný, vek primeraný, sebestačný, bez záväzkov. Iba ma trochu znepokojovalo, že ešte býva s mamičkou. Dohodli sme si stretnutie. Už z diaľky som ho spoznala. Typický mamičkin maznáčik. Vlasy zagélované na huslistu a naškrobený golierik, obopínajúci hrdlo. Také upravené chúďatko. Pri predstave nás dvoch vedľa seba som mala chuť zvrtnúť sa na opätku. Zrazu mi ho však prišlo ľúto, ako tam stál a obzeral sa na všetky svetové strany. Keď som k nemu pristúpila, v jeho očiach sa miesilo prekvapenie a zdesenie zároveň. Obom nám bolo hneď jasné, že z tohto mraku nezaprší. Vypili sme si spolu kávu a ďalším mailom som sa s ním rozlúčila.
Talian a športiak
Kandidát číslo 3: rozvedený, primeraný vek, sebestačný. Dlhší čas pracoval v Taliansku, odkiaľ si okrem iného doviezol aj športiak (to som ešte netušila, čo všetko sa pod pojmom športiak môže skrývať). Skrátka, skoro ideálne. Po predchádzajúcich skúsenostiach som už bola opatrnejšia. Schôdzku som si naplánovala tak, aby som mohla kedykoľvek odísť. Pri pohľade na neho som mala pocit, že prežívam film Pásla kone na betóne. Fešáčisko zaspalo zjavne dobu a jeho imidž sa dal vyjadriť vetou „som sedliak, ale myslím si, že viem, čo sa nosí v meste“. Nevedel.
Jeho vizáži zodpovedal aj zjav „športiaka“. Po jednej kávičke som mu oznámila, že musím vyzdvihnúť vnuka zo škôlky. Nepochopil to! Asi som sa mu páčila a nechcel sa so mnou rozlúčiť. Ponúkol sa, že ma odvezie. Čudovala som sa, že to auto vôbec naštartoval.
Môj vnuk pri pohľade na tú okrasu zdesene skonštatoval, že on si do toho škaredého auta nesadne. No, čo dodať? Povedal to za mňa. Po týchto skúsenostiach ma načisto prešla chuť na zoznamovanie. Koniec koncov, život sa ešte nekončí a ktovie, možno toho pravého stretnem hoci aj pri pulte s jogurtmi v supermarkete.
Zuzka
