Je zatiaľ posledným švédskym panovníkom z bernadottovskej dynastie, ktorej zakladateľom bol napoleonský maršal Jean Baptista Bernadotte. Ako korunného princa si ho do krajiny priviedol bezdetný Karol XIII. v roku 1810.
Na švédsky kráľovský trón nastúpil Karol XVI. Gustáv 15. septembra 1973 vo veku 27 rokov po smrti svojho starého otca, kráľa Gustáva VI. Adolfa. Súčasný švédsky panovník sa narodil 30. apríla 1946 ako najmladšie dieťa a jediný syn korunného princa Gustafa Adolfa a princeznej Sibylly zo Sachsen-Coburg-Gothy. Jeho otec, princ Gustaf Adolf, zahynul v roku 1947 pri leteckom nešťastí v Dánsku, takže korunným princom sa stal jeho syn, súčasný švédsky kráľ už ako štvorročný. Rozhodol o tom jeho starý otec Gustaf VI. Adolf.
Od útleho veku ho preto vychovávali pre trón a zabezpečili mu potrebné vzdelanie. Po maturite bolo zamerané na výcvik vo švédskej armáde, kráľovskom švédskom námorníctve a kráľovskom švédskom letectve. Získal vzdelanie v odboroch história, sociológia, politika, finančníctvo a ekonomika na univerzitách v Uppsale a v Štokholme. Po štúdiách sa zúčastnil na švédskej misii pri OSN, pracoval pre švédsku agentúru medzinárodnej spolupráce, v banke v Londýne, na švédskom veľvyslanectve v Londýne a vo švédskej obchodnej komore vo Francúzsku.
Na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 sa v tom čase následník kráľovského trónu stretol s krásnou hosteskou a tlmočníčkou, Nemkou Silviou Sommerlathovou, dcérou Brazílčanky a nemeckého obchodníka. Narodila sa v Heidelbergu a dlhé roky žila v brazílskom Sao Paolo, kde jej otec zastupoval švédsky podnik. Už ako švédsky panovník sa Karol XVI. Gustáv 19. júna 1976 v Štokholmskej katedrále so Silviou Renathe Sommerlathovou oženil a Švédsko dostalo kráľovnú Silviu. Od roku 1980 sa kráľ a jeho rodina usadili v Drottningholmskom paláci mimo Štokholmu a kráľovský palác v hlavnom meste používajú ako pracovnú rezidenciu.
Švédske kráľovstvo je konštitučná monarchia, v ktorej je hlavou štátu kráľ, má však len obmedzené formálne právomoci. Ústavou platnou od 1. januára 1975 bola obmedzené právomoci kráľa, ktorý už nemá právo zúčastňovať sa zasadania vlády. Formálne prestal byť aj vrchným veliteľom brannej moci a bol zbavený možnosti zasahovať do vytvárania novej vlády. Túto právomoc má predseda parlamentu. Platné zákony nepodpisuje kráľ, ale predseda vlády.
Kráľ Karol XVI. Gustáv sa objavuje na verejnosti najmä raz za rok pri odovzdávaní Nobelových cien a na začiatku parlamentnej sezóny prijíma veľvyslancov cudzích krajín. Kráľ musí podávať daňové priznanie a platiť dane rovnako ako každý iný švédsky občan. O dotáciách kráľovského dvora rozhoduje každý rok švédsky parlament. Kráľ má volebné právo, ale podľa tradície si ho neuplatňuje a ani inak nezasahuje do politického vývoja v krajine.
Monarchia je dedičná – trón získava najstarší potomok monarchu bez rozdielu pohlavia. V roku 1979 došlo v Švédsku k zmene nástupníckeho práva a na trón môže zasadnúť i žena.
Švédsky kráľovský pár má spolu tri deti. Dedička kráľovského trónu, korunná princezná Victoria – vojvodkyňa z Västergötlandu sa 19. júna 2010 vydala za svojho dlhoročného priateľa a bývalého fitnes trénera Daniela Westlinga. Druhým v poradí je princ Carl Philip – vojvoda z Värmlandu a tretí dieťaťom kráľovského páru je princezná Madeleine – vojvodkyňa z Hälsinglandu a z Gästriklandu.
Na pozvanie prezidenta SR Rudolfa Schustera prišiel v dňoch 3. až 5. apríla 2002 švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv s kráľovnou Silviou aj na oficiálnu návštevu Slovenska. O švédskom kráľovi je známe, že je vášnivý poľovník, preto v januári 2008 využil svoju neoficiálnu návštevu Slovenskej republiky na bažantiu poľovačku v revíri štátnych lesov pri Nitre. Kráľ mal v podstate vždy rovnaké vášne ako väčšina ostatných Švédov – má rád prírodu, rýchle autá, jachty, poľovačky a lyžovanie. Svoju snahu byť múdrym panovníkom vyslovil v motte: „Pre Švédsko – Idúc s časom“, ktorým vyjadril zámer spĺňať požiadavky, ktoré na monarchu kladie moderná doba.
Väčšina Švédov si želá, aby kráľ Karol XVI. Gustáv zastával svoj úrad aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Vyplynulo to z minuloročného prieskumu inštitútu Synovate. Dovedna 63 percent opýtaných sa vyjadrilo proti odstúpeniu panovníka. Iba 17 percent bolo za to, aby monarcha odovzdal svoj úrad v deň svojich 65. narodenín 30. apríla 2011 korunnej princeznej Victorii.
