Súčasťou obnovy drevín bude smrekovec, jedľa, borovica, javor, jarabina, jaseň, breza a buk.
Podstatne vyšší pri tom bude podiel vysádzaného smreka oproti minulému roku. Dôvodom je podľa námestníka riaditeľa ŠL TANAPu Petra Fabiána nadmorská výška presahujúca 1250 metrov, v ktorej sa obnovované kalamitné plochy nachádzajú. Ide najmä o ochranné obvody Štrbské Pleso, Vyšné Hágy a Smokovce. Lesné porasty v týchto nadmorských výškach podľa Fabiána poškodzuje lykožrútová kalamita.
Najmasívnejšie zalesňovanie čaká časť Tatier v okolí Vyšných Hágov. Vysádzané stromčeky tu pribudnú na ploche takmer 75 hektárov. „Po nástupe lykožrútovej kalamity sme čakali na prirodzené zmladenie smreka, to neprišlo ani po štyroch rokoch, musíme postupovať v rámci harmonogramu obnovy kalamitného územia a plochy umelo zalesniť,“ zdôvodnil Fabián. V tomto území podľa neho pribudne 105.000 kusov sadeníc smreka. Ten budú lesníci dopĺňať aj v lokalite Tatranskej Lomnice. „Pritom smrekom vôbec nezalesňujeme napríklad Javorinu a Podspády, pretože je všetko z prirodzeného zmladenia,“ dodal Fabián.
Na území TANAPu pod správou ŠL TANAPu sa v tomto roku vysadí približne 100.000 kusov jedle, 120.000 kusov borovice a viac ako 130.000 kusov smrekovca, ktorý je v obnovovanom kalamitnom území spevňujúcou drevinou. Sadenice pri tom z veľkej časti dopestujú ŠL TANAPu vo vlastnom Stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach.
„Nakupovať budeme najmä buk, ktorý budeme vysádzať predovšetkým tam, kde podloženie tvorí vápenec, takže buky, zabezpečujúce biodiverzitu v lesných porastoch v nižších nadmorských výškach, by mali vyrastať v lesoch na Kežmarských Žľaboch, Podspádoch, Javorine, Červenom Kláštore, Oraviciach a na Zverovke,“ spresnil Fabián.
Po veternej kalamite bolo na lesných pozemkoch národného parku v správe ŠL TANAPu obnovených viac ako 3000 hektárov vetrom a lykožrútom poškodeného územia. Z toho takmer 1500 umelou obnovou a 1581 hektárov prirodzeným zmladením. Ihličnany pri tom majú v tomto území celkové zastúpenie 59%, listnáče 41%. Cieľom ŠL TANAPu je podľa Fabiána vytvoriť ekologicky stabilné prírode blízke lesy, to znamená, že budú druhovo, vekovo, priestorovo a plošne pestrejšie ako štruktúra porastov pred kalamitou. Celkovú revitalizáciu kalamitného územia ŠL TANAPu odhadujú na približne 20 rokov.
