Bol 40. prezidentom USA (1981-1989) a 33. guvernérom Kalifornie (1967-1975). Ako republikánsky prezident USA sa snažil obnoviť sebavedomie národa, zaviedol novú domácu ekonomickú politiku a realizoval konfrontačnú zahraničnú politiku voči Sovietskemu zväzu a komunistickému hnutiu po celom svete. Do dejín sa zapísal ako politik s nekompromisným antikomunistickým postojom s výsledným efektom porážky komunizmu.
Ronald Reagan, najstarší prezident v americkej histórii, nastúpil do prezidentského úradu 20. januára 1981, v období, ktoré nebolo pre Ameriku práve najlepšie čo sa týka hospodárstva. Ekonomickú krízu zhoršoval úpadok mocenského postavenia Spojených štátov vo svete, krajinu sužovala porážka z vojny vo Vietname, dozvuky aféry Watergate. Na konci svojho druhého volebného obdobia v úrade však mohol konštatovať, že splnil svoj inovačný program, známy ako „Reaganova revolúcia“ – sľub z prezidentskej kampane v roku 1980, zameraný na posilnenie a obnovenie sebavedomia amerického ľudu a zníženie jeho ekonomickej závislosti od vlády, ktorým zvíťazil v prezidentských voľbách 1980.
Vo vnútornej politike sa Reagan sústredil na oživenie hospodárstva cestou výrazného obmedzenia štátneho rozpočtu a zníženia vysokej dane z príjmov, snahou obmedziť rast výdavkov, znížiť mieru regulácie a zaviesť menovú politiku, ktorá mala znížiť infláciu. Súčasne však zvýšil výdavky na obranu.
Ekonomická politika, nazývaná „Reaganomika“, sa stala predmetom debát, v ktorých jej stúpenci poukazovali na zlepšenie kľúčových ekonomických ukazovateľov, kritici zase na rastúci schodok štátneho rozpočtu. Reaganova politika „mier silou“ vyústila do rekordných investícií do obrany v období mieru, keď sa v rokoch 1981-1985 výdavky na obranu USA zvýšili o 40 percent.
V zahraničnej politike sa Reagan zameral na potláčanie komunizmu cez masívnu podporu zbrojných programov, ktorým upadajúci Sovietsky zväz už nevládal čeliť. Vďaka ním dostal za rokovací stôl vtedy najvyššieho predstaviteľa ZSSR Michaila Gorbačova. Najvýznamnejším bolo jeho stretnutie s Gorbačovom 11. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, kde rokovali o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo Washingtone 8. decembra 1987. Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Spoločné rokovania Reagana a Gorbačova v konečnom dôsledku viedli k skončeniu politiky konfrontácie a k pádu Berlínskeho múru v Nemecku v roku 1989.
Popri výraznom úsilí o porážku komunizmu Reagan spolu s britskou premiérkou Margaret Thatcherovou určovali ideologickú klímu 80. rokov 20. storočia, ktorá priala podnikaniu a individualizmu. Táto dvojica politikov nastúpila na cestu oslabovania socializmu a silného štátu v ekonomike v západnom svete.
Ronald Wilson Reagan sa narodil 6. februára 1911 v Tampicu, v americkom štáte Illinois, ako druhý syn do rodiny obchodníka. Strednú školu navštevoval v blízkom Dixone, ekonómiu a sociológiu v Eureka College v štáte Illinois. Pôsobil najprv ako rozhlasový športový komentátor. Kamerové skúšky v roku 1937 mu priniesli zmluvu v Hollywoode a počas nasledujúcich takmer dvoch desaťročí hral vo vyše polstovke filmov.
Z prvého manželstva s herečkou Jane Wymanovou mal dve deti, rovnako ako aj z druhého s Nancy Davisovou, s ktorou sa oženil v roku 1952. V tom čase už Reagan menej hrával, pôsobil ako prezident odborovej organizácie amerických hercov a začal sa viac zaujímať o politiku. Stal sa hovorcom mocného koncernu General Electric, odkiaľ už bol len kúsok k politickej kariére. V roku 1966 tohto politika, pôvodne demokrata, ktorý začiatkom 60. rokov 20. storočia prešiel k republikánom, zvolili za guvernéra Kalifornie, a opätovne ho zvolili na tento post aj v roku 1970.
Kandidatúra na post prezidenta USA mu vyšla až na tretí raz, po rokoch 1968 a 1976 – v roku 1980, keď s veľkou prevahou porazil predchádzajúceho prezidenta Jimmyho Cartera. V roku 1984 stál proti republikánovi Reaganovi liberálny demokrat Walter Mondale z amerického Stredozápadu, ktorého Reagan v prezidentských voľbách prevalcoval a porazil takmer vo všetkých amerických štátoch. Predstavitelia Demokratickej strany na juhu USA chceli výraznejšie ovplyvniť rozhodovanie o oficiálnej nominácii demokratov na funkciu prezidenta. Aj vďaka republikánovi Ronaldovi Reaganovi zaviedli demokrati tzv. volebný „superutorok“.
Ronald Reagan sa po ukončení druhého funkčného obdobia hlavy štátu USA usadil na ranči v Kalifornii a angažoval sa vo verejnom živote až do chvíle, keď mu lekári diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. Potom sa utiahol do ústrania. Napísal vlastnú autobiografiu Where’s the Rest of Me, ktorú v roku 1981 vydali pod názvom My Early Life. Zomrel 5. júna 2004 vo svojom dome v Bel Air v Kalifornii.
