Tento deň je venovaný pamiatke obetí totalitného režimu počas vlády Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) v Nemecku: židov, kresťanov, Rómov, ľudí so zdravotným postihnutím, homosexuálov, politických odporcov, predstaviteľov odboja, vedcov, umelcov, novinárov, dezertérov, ľudí nasadených na otrocké práce, ľudí, ktorých počas éry národného socializmu prenasledovali, mučili a vraždili.
Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 prečítaním svojho prehlásenia prezident Roman Herzog, jeho dátum stanovil nemecký parlament na 27. januára. V tento deň v roku 1945 oslobodila Červená armáda vyhladzovací koncentračný tábor Osvienčim-Birkenau.
Vo svojom vyhlásení pred poslancami nemeckého parlamentu Roman Herzog uviedol:
„Spomienka musí byť večná, aj budúce generácie musí nabádať k bdelosti. Preto je dôležité nájsť takú formálnu stránku spomienky, ktorá bude účinná aj v budúcnosti. Má vyjadrovať smútok nad žiaľom a stratou, má byť venovaná pamiatke obetí a zabrániť tomu, aby sa celá tá hrôza zopakovala.“
V Nemecku sa v tento deň vyvesujú zástavy na verejné budovy na pol žrde, usporadúvajú sa rôzne podujatia, obete národného socializmu si pripomínajú v divadlách, aj na bohoslužbách.
Deň oslobodenia Osvienčimu sa ako pamätný deň oslavuje od roku 1959 v Izraeli, vo Veľkej Británii a v Taliansku, 1. novembra 2005 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii 27. január oficiálne za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.