Kto z nás má rád dane a daňových úradníkov? Výbercovia daní v podstate za nič nemôžu, každý sa musí niečím živiť.
Ale dvakrát sympatické povolanie to veru nie je. Ak má však človek šťastie a vie sa správne rozhodnúť, z nanávideného snoričstva sa môže stať celkom slušný biznis. Jedného krásneho dňa prišli dvaja daňoví kontrolóri do kancelárie istého bossa bratislavského podsvetia v hoteli na brehu jazera. Prišli riadne vopred ohlásení, s jasným cieľom – daňová kontrola účtovníctva. Nočná mora pre každého podnikateľa, pretože ak títo ľudia chcú, nájdu v každej firme nejaké nezrovnalosti. Samozrejme, že na hoteli, patriacom bossovi, sa daňoví kontrolóri chystali „zgustnúť.“ Plní odhodlania teda zasadli do kresiel oproti bossovi za pracovným stolom, na kolenách aktovky pripravené do „akcie“. Po uvítacích formalitách si zobral slovo šéf, zo zásuvky stola vytiahol pištoľ a dve tučné obálky. Pištoľ nenúteným pohybom natiahol, odistil a položil na stôl vedľa obálok. „Tak. Máme dve možnosti. Vo vedľajšej miestnosti sú nachystané všetky účtovné doklady,“ ukázal na dvere pištoľou. „Druhá možnosť je, že si všetci ušetríme zbytočné nepríjemnosti,“ a posunul pištoľou na kraj stola obe obálky. Na tvári kontrolórov sa striedali farby semafórov, ale nikto nič nepovedal. Po chvíli rozmýšľania zmizli obálky v aktovkách a onedlho aj obaja kontrolóri. Ešte v ten deň bola hotová zápisnica o bezproblémovej kontrole a obaja požiadali o rozviazanie pracovného pomeru. „Aký je svet krásny,“ pomyslel si šéf pri pohľade z okna svojej kancelárie na trblietavé lúče letného slnka na hladine jazera.
(m)
