Stojí si však za svojím rozhodnutím podniknúť inváziu do krajiny s cieľom zbaviť ju Saddáma Husajna.
Bush sa objavil v pondelok v neskorých hodinách v televízii NBC, v predvečer vydania svojich pamätí s názvom Decision Points (Okamihy rozhodnutí). Vo vopred nahratom rozhovore povedal novinárovi Mattovi Lauerovi, že otázka, či by uskutočnil inváziu, keby vtedy vedel to, čo dnes, je „veľmi hypotetická“.
„Určite viem, že svet je na tom bez Saddáma Husajna pri moci lepšie, ako aj 25 miliónov ľudí, ktorí teraz majú šancu žiť v slobode,“ vyhlásil Bush. Dodal, že človek v postavení prezidenta nemá ten „luxus“, aby sa mohol obzerať späť do minulosti.
Jeho kniha, ktorá bude už od dnes na pultoch amerických kníhkupectiev, poskytuje obraz jeho života a ôsmich rokov strávených v Bielom dome vrátane tém ako skoncovanie s alkoholom, jeho emocionálnu reakciu na teroristické útoky z 11. septembra 2001, Irak a kontroverznú politiku využívania tvrdých vypočúvacích metód na podozrivých z terorizmu.
Bush, nepopulárny v Spojených štátoch i v zahraničí, po svojom odchode z Bieleho domu v januári 2009 zostával v úzadí. Niekoľkokrát sa objavil na obchodných zhromaždeniach a spojil sa s Billom Clintonom v záujme zozbierať financie pre Haiti po januárovom zničujúcom zemetrasení.
Bývalý americký prezident ďalej v knihe uvádza, že veril v potrebu využitia tvrdých techník na donútenie podozrivých z terorizmu prezradiť informácie o potenciálnych útokoch. Bush na otázku tajnej služby CIA, či sa má na Pakistanca Chálida Muhammada použiť simulované topenie, odpovedal: „Do čerta, áno“.