Na ambasáde USA držali v roku 1979 iránski študenti 444 dní v zajatí 52 ľudí

Až 52 z nich držali v zajatí 444 dní.
Irán je prímorský štát v juhozápadnej Ázii medzi Kaspickým morom a Indickým oceánom. V roku 1925 nastúpila na trón dynastia Pahlaví, ktorá do roku 1935 premenovala Perziu na Irán.
Požehnaním aj prekliatím krajiny boli obrovské náleziská ropy. Keď Irán v roku 1951 znárodnil jej ťažbu, začali USA a Británia ostro zasahovať do chodu vecí v krajine. S ich pomocou sa upevnila moc šacha Mohammada Rezú Pahlavího. Ten krajinu za ropné peniaze modernizoval v západnom štýle. Zmeny v krajine vyvolali moslimský odpor, ktorý vyvrcholil 11. februára 1979 Islamskou revolúciou.
Po 15-ročnom exile sa do Teheránu 1. februára 1979 vrátil ajatolláh Ruholláh Musáví Chomejní. Postavil sa proti Pahlavího svetským reformám, odsúdil zasahovanie USA do záležitostí Iránu a vláda ho poslala do exilu.
Nespokojnosť s režimom Pahlavího však rástla, prispievali k tomu hospodárske ťažkosti Iránu. Po príchode Chomejního do vlasti bol osud šacha spečatený. Jeho príchod predznamenali ľudové demonštrácie, ktoré o desať dní neskôr viedli ku krvavému pádu monarchie a vlády proamericky orientovaného iránskeho šacha Rezú Pahlavího.
Zvíťazila islamská revolúcia, ktorej jedným z iniciátorov bol práve Chomejní. Iránsky šiitský náboženský vodca ajatolláh Chomejní nechal popraviť odporcov a nastolil režim na báze islamu. Šach bol nútený vládnuť pomocou teroru a po vzburách v roku 1979 opustil krajinu.
Iránsku islamskú republiku vyhlásili 11. februára 1979. Počas režimu ajatolláha Chomejního sa zväčšilo napätie medzi blízkym Irakom a Západom. Iránski študenti prepadli 4. novembra 1979 veľvyslanectvo USA v Teheráne, kde zajali 90 rukojemníkov. Až 52 z nich držali v zajatí 444 dní. Požadovali návrat šacha Mohammada Rezú Pahlavího späť do krajiny. Mysleli si, že nová vláda v Iráne ich potrestá. Chomejní však ich krok podporil a využil protiamerické nálady v krajine vo svoj politický prospech.
Prepadnutie veľvyslanectva viedlo Washington k prerušeniu vzťahov s iránskou revolučnou vládou. Americký prezident Jimmy Carter vydal zákaz dovozu iránskej ropy a tiež nechal zablokovať kontá iránskych politikov v amerických bankách. Diplomatické vzťahy medzi USA a Iránom boli prerušené 7. apríla 1980. Prezident Carter sa snažil o bezpečný návrat rukojemníkov a zároveň chránil americké záujmy. Pokus americkej armády o ich oslobodenie zajatcov vyslaním špeciálneho komanda sa nevydaril pre haváriu vrtuľníka, pri ktorej zahynulo osem amerických vojakov. Neúspech vyústil do nezvolenia Jimmyho Cartera za prezidenta USA na druhé funkčné obdobie. Novým prezidentom sa stal republikán Ronald Reagan.
Následne po amerických prezidentských voľbách v januári 1981 konečne úspešne sprostredkovalo prepustenie rukojemníkov Alžírsko, ktoré v tomto spore zastupovalo záujmy USA. V tzv. Alžírskych dohodách uzavretých 19. januára 1981 sa USA zaviazalo, že sa nebude miešať do záležitostí Iránu a odmrazí účty Iráncov. Všetkých 52 zajatcov bolo prepustených v deň inaugurácie Ronalda Reagana za prezidenta USA po 444 dňoch 20. januára 1981.
V iránsko-amerických vzťahoch došlo k uvoľneniu až po úmrtí ajatolláha Chomejního, ktorý zomrel 3. júna 1989. Dodnes však diplomatické styky oboch krajín neboli obnovené.
Podľa ústavy z roku 1989 má najväčšiu moc v krajine Najvyšší islamský duchovný vodca. V súčasnosti túto pozíciu od 4. júna 1989 zastáva ajatolláh Alí Chameneí, ktorý je umiernenejší v politických vzťahoch s USA.
Je to doživotná funkcia. O výkonnú moc sa delí s prezidentom (premiérom), ktorý vymenúva vládu. Zákonodarnú moc má parlament s 270 poslancami volenými na štyri roky. Dozorná rada duchovných dohliada na to, aby návrhy zákonov boli v súlade s islamom a ústavou.