Masová tragédia je o to hroznejšia, že zo 44 turistov a ôsmich skúsených vodcov nikto nedbal na blížiacu sa búrku, je preto nepochopiteľné, prečo výlet neprerušili. Účastníci kurzu „canyoningu“ sa v utorok popoludní vybrali do nebezpečnej rokliny Saxeten, aby tam pod dozorom horských vodcov zlaňovali strmú trasu dlhú asi 400 metrov. Roklina sa vypína z horského potoka a možno ju prejsť iba po lanách a následne bez člna preplávať medzi týčiacimi sa skalami. Lenže nikto zo zúčastnených nebral vážne blížiacu sa búrku. Prudká smršť zasiahla „lezcov“ a strhla ich do potoka. Ten sa v priebehu niekoľkých sekúnd zmenil na valiacu sa vodnú masu, ktorá strhávala so sebou skaly a stromy. Ale nielen tie, rozvášnená voda kmásala aj ľudské telá. Dobrodružný výlet sa v okamihu zmenil na hororový masaker. Valiace sa skaliská 21 ľudí doslova zaživa ubili k smrti. Krátko po 18. hodine nič netušiaci turisti zalarmovali políciu, lebo si na hladine jazera Brienzer všimli plávajúce mŕtvoly. Polícia mohla už len vyslať na miesto tragédie vrtuľník, ktorý z masy tiel vytiahol 6 ťažko zranených ľudí. Nikto nechápe, prečo organizátori výlet neprerušili, keď videli na obzore búrkové mračná.
Firma, ktorá organizuje podobné športové podujatia už šesť rokov, zatiaľ nemala žiadne obete ani pri tak nebezpečných športoch, ako je bungee-jumping, rafting alebo canyoning. Ešte raz si povedzme, o čo pri tomto „športe“ ide. Záujemcovia oblečení v neoprénových oblekoch, s plávacími vestami a v helmách na hlavách sa vyvezú k vodopádom alebo iným divokým vodám a dolu sa dostávajú iba pomocou lana a masy vody. Práve obleky, ktoré boli pre všetkých účastníkov rovnaké, v prvých dňoch znemožnili identifikovať obete. Účastníci boli turisti z Austrálie, Nového Zélandu, Veľkej Británie a Južnej Afriky.
Nezmyselná katastrofa rozbúrila verejnú mienku. Nestačia tragédie, ktoré prinesie sám život? Povodne, zosuvy pôdy, lavíny? Treba ešte navyše vyhľadávať nebezpečenstvo?
Rizikové športy, chorobná túžba po dobrodružstve a extrémne výkony akoby v posledných rokoch mladých ľudí priam priťahovali. Podľa bleskového prieskumu verejnej mienky ich neodradila ani katastrofa vo Švajčiarsku. Chuť riskovať je jednoducho silnejšia ako zdravý rozum. Experti zistili, že v našej hypermodernej, uponáhľanej spoločnosti sa mladí ľudia predovšetkým desia nudy. Preto milujú všetko, čo dráždi a bičuje nervy. Preto na gumových lanách skáču z mostov a žeriavov (bungee-jumping), alebo sa na gumovom člnku spúšťajú v strhujúcich divých potokoch (rafting) a potom hovoria, že je najvzrušujúcejšia forma sprchy, a v neposlednom rade sa šplhajú na lane cez nepriechodné smrtiace rokliny (canyoning). Títo „prázdninoví hrdinovia“ akoby zámerne vyhľadávali smrteľné riziko. Lenže smrť sa nenechá dvakrát ponúkať. Aj vlani si jeden raftingový výlet vyžiadal pri Salzburgu štyri obete. Niekoľkosekundový opojný pocit a „veľká sranda“ sa nemusia vždy skončiť smrťou, ale stačí, ak sa čosi nezdarí a „športovec“ skončí s rozmlátenou lebkou, polámanou chrbticou a poničenými kolenami. Na invalidnom vozíku už potom môže po celý život spomínať na ten veľký a jediný nekonečný pocit „šťastia“…
/sprac. – dz/
