V sobotu 14. marca 1998 obletela Slovensko smutná správa, ktorá zarmútila nielen hokejových fanúšikov. Bývalého hokejistu a v tom čase prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja Dušana Pašeka našli s prestrelenou hlavou v kancelárii štadióna Slovana.
Nad tým, prečo sa tak stalo, dodnes nedal nikto odpoveď. V utorok 7. septembra 2010 by sa bývalý dlhoročný česko-slovenský reprezentant a majster sveta dožil okrúhleho jubilea 50 rokov.
Dušan Pašek sa narodil 7. septembra 1960 v Bratislave. Svoju hokejovú kariéru odštartoval v bratislavskom BEZ, keď pre hokejom to skúšal aj s gymnastikou. Odtiaľ aj spolu s Ivanom Dorničom prestúpil do Slovana a ako 19-ročný bol členom tímu, ktorý v sezóne 1978/79 vybojoval historicky prvý titul federálneho šampióna pre slovenský tím. Svojím fyzickým fondom si hráč s číslom 22 na drese rýchlo získal priazeň divákov. Bol vynikajúcom strelcom a keď sa na starom ZŠ tribúnami ozývalo hromové „Ceco banán!“ behal až mráz po chrbte. Svojou hrou sa stal vodcom tímu a s kapitánskym „céčkom„ na hrudi strhával spoluhráčov a burcoval fanúšikov.
Vojenské roky si odkrútil v Dukle Jihlava a v tíme Minnesota North Stars okúsil aj zámorský hokej. Tam v sezóne 1988/89 odohral 48 zápasov v základnej časti s bilanciou 14 bodov (4+10), v dvoch zápasoch play off pridal jeden gól. Hrával aj za švajčiarske Lugano a Ambri-Piottu, talianske Asiago a fínske Kuopio. V najvyššej súťaži odohral 372 zápasov a strelil v nich 187 gólov, za reprezentáciu Československa nastúpil v 196 zápasoch a dal v nich 69 gólov, čo ho zo Slovákov po Jozefovi Golonkovi (82) a Vincentovi Lukáčovi (70) zaradilo na tretie miesto najúspešnejších kanonierov v čs.reprezentácii.
Po Igorovi Libovi (211) zápasov má zo slovenských hokejistov druhý najvyšší počet štartov v čs. reprezentácii (196). V Prahe 1985 sa stal majstrom sveta, z Fínska 1982 a Nemecka 1983 si priviezol domov striebro, z Rakúska 1987 bronz. Na ZOH 1984 v Sarajeve sa zaslúžil o strieborné medaily a štartoval aj na ZOH 1988 v Calgary.
Hokeju zostal verný aj po skončení svojej hráčskej kariéry a cez manažéra a prezidenta Slovana to dotiahol až po najvyššiu funkciu v slovenskom hokeji – prezidenta SZĽH. Stalo sa tak v decembri 1997 na treťom mimoriadnom kongrese SZĽH. Žiaľ, tragická smrť preťala jeho sľubnú kariéru na funkcionárskom poli. V súčasnosti na slovenských zimných štadiónoch v jeho šľapajach pokračuje jeho syn Dušan.
