Táto životná skúsenosť a neľudskosť v čase vojny najviac poznačila jeho tvorbu. Po vojne prešiel rôznymi zamestnaniami. Bol kandidovaný za prezidenta, za ministra kultúry a ako predseda Matice slovenskej. Funkcie neprijal. Bol zvolený za čestného predsedu spolku slovenských spisovateľov.
Teraz sa venuje len literatúre. Vo svojich dielach vyjadruje tiež sklamanie z politickej situácie doma i vo svete, znepokojenie z dnešnej spoločnosti a kultúrneho života. Jeho literárne postavy sú však statoční hrdinovia, ktorí neprestávajú veriť v spravodlivosť. Jeho prvé diela čerpajú z prvej svetovej vojny. Sú to Amenmária. Sami dobrí vojaci Kŕdeľ divých Adamov, Pochoval som ho nahého, Evanjelium čatára Matúša I a II, Márie a Magdalény. Udalosti z roku 1948 v Československu opisuje v románe s detektívnou zápletkou Kto zabil Abela. Kniha Aj v nebi je lúka je o heroizme a pokore dnešného človeka. Smrť obchádza štadióny je kniha, ktorá vyzýva mladých.. Tiež napísal Fantastická Fidra, Dvanásť zlatých monarchov, Maršálova dcéra, Zjavenie Sabíny, Pivnica plná vlkov a iné.. Patrí medzi tie najvýznamnejšie osobnosti povojnovej, ale i dnešnej literatúry a je držiteľom viacerých štátnych cien, slovenskej nobelovej ceny a ceny nadácie matice slovenskej..
1. V čase Vašej mladosti nebolo vždy ľahké vyjadriť svoj názor. Ako viem, za Vaše politické názory, publikácie a nesúhlas so vstupom okupačných armád Varšavskej zmluvy ste prišiel aj o zamestnanie a nesmel ste písať. Myslíte si, že stať sa dnes dobrým spisovateľom je jednoduchšie?
Písať nemôže zakázať nijaký režim. Môže však znemožniť publikovanie. Spisovateľ totiž môže písať hocikde, ak má pero a papier. Pravdaže musí mať chuť písať, musí mať o čom písať a napísané trebárs skryť do šuflíka. To je božia spravodlivosť. Potom príde čas, keď zakázaní spisovatelia dostanú slobodu a redakcie ich vyzvú, aby to vy-
tiahli. Horšie však je, ak sa v zakázanej dobe umárali žialom a nemajú čo vytiahnuť. Aj mne bolo všelijako po všetkých tých vylúčeniach a zákazoch, ale ajkeď času bolo menej, pero a papier mi predsa zostalo. Publikovanie však bolo nemožné. Ale prišiel čas, prišla nežná a nemožná a vydavateľstvá pýtali
diela. Odovzdal som román evanjelijum čatára Matúša, novely, poviedky a ukázalo sa, že zákaz bol vlastne neplatný. Z toho plynie poučenie, že každé zlo prináša aj zrniečko dobra. Samozrejme, že byť dnešným spisovateľom je jednoduchšie tým, že nik im nič nezakazuje. Môžu si písať a ak majú peniaze aj vydať čo chcú. No či to niekto bude čítať , to je už druhá vec. A ak aj prečíta, čo z toho bude mať.
2. Nemali ste niekedy chuť narodiť sa v inom období?
Tie iné obdobia mi boli cudzie, nepoznal som ich, ba trocha som sa aj bál. Preto som spokojný s obdobím, v ktorom som sa narodil. Bolo to obdobie nie-len zaujímavé, ale aj kruté, ktoré bolo skúškou miliónov charakterov, obdobie v ktorom sa ľudia menili na vlkov, ale zriedka vlci na ľudí. Ale bola to aj doba trestu a vykúpenia. Aj keď veľmi chabo poznajúc históriu ľudstva až podnes, ani niet veľmi čo vyberať z jeho období. V každom historickom období, ľudstvo a národy prežívali toľko krutosti, trápenia, vraždenia, otroctva a strachu o holý život, že obdobie od skončenia druhej svetovej vojny sa mi vidí ako „zemský raj to na pohled“.
3. Je úžasné robiť niečo čo Vás baví. Bola to pre Vás vždy literatúra?
Vôbec nie. Radosť z literárnej tvorby prišla v mojom živote pomerne neskoro, až s blížiacou sa štyridsiatkou. Dovtedy som si zažil v núdzových zamestna-
niach dosť nechuti a ponižovania. Najkrajšie si spomínam na detské časy do šestnásteho roku, keď som doma na Čiernom Balogu musel a trocha aj chcel robiť všetko to, čo sa na dedine robiť muselo, od práce na poli, so zvieratami, v lese a najmä pri furmanke. Rád som robil so senom, drevom (aj šindle s otcom) a mäsom. Samozrejme, že práce s tým posledným bolo najmenej. Raz do roka pri zabíjačke.
4. Ste múdry a vážený človek, ktorý veľa prežil. Načo by sme nikdy nemali zabúdať, aby sa nám splnili sny?
Splní sa skôr práve to, o čom sa nám ani nesnívalo. Žime svoj pridelený život všade, kdekoľvek sa nachádzame a pracujme poctivo. Snažme sa mať z práce, tvorby, učenia i „vládnutia“ alebo poddanstva radosť. Nádeje sa nikdy nevzdávajme. Život ma naučil a niekoľkokrát dokázal, že dnes ma pochytila beznádej, zajtra sa mnohé zmenilo. To radím aj mladým, opustí vás láska? Nezabíjajte ju, neničte sa, počkajte. Toľko lásky, krásy a úspechu na vás čaká. Naozaj!
5. Bola vám ponúknutá kandidatúra na prezidenta republiky. Rozhodli ste sa nekandidovať. Ak sa môžem spýtať, prečo ste sa takto rozhodli?
Toto je klasický príklad, že sa nám splní to, o čom sa nám ani nesnívalo.
Alebo: po dvadsať ročnom záka-ze Vám zrazu ponúknu kandida-túru. Prečo som ju po trojtýždňo-vom zvažovaní neprijal? Nebol som na „kráľovskú“ šancu psy-chicky ani životom pripravený. Pre mňa je hlava štátu vo veľkej úcte. Radšej sa ja jemu poklo-ním ako by sa niekto mal klaňať mne. Nakoniec prečo? Stvorený som na prácu, tvorbu a nie na politiku. Na osobnosť prezidenta som mal prísne požiadavky, kto-rým som nezodpovedal. Podpo-rila ma manželka, synovia, celá rodina, dokona aj ešte žijúca mama (95r.) . Tá mala svoj histo-ricko pravdivý dôvod. Pošepkala mi ho : „Vieš, syn môj, že takého prezidenta môžu aj obesiť?“ Treba k tomu ďaľšie vysvetlene? P.S. Verte, alebo nie, ale túto otázku dostávam veľmi často, takmer stále. O príčinách a dôsledkoch je naozaj čo hovoriť. Vzdať sa takej politickej a osobnej šance je pre mnohých nepochopiteľné.
6. Váš obľúbený autor alebo kniha?
Veľa ich je. Sú to knihy historické, ale aj „veštecké“, upozorňujúce ako si ľudstvo postupne kope svoj hrob na Zemi. Okrem toho čítam knihy filozofické, biblické, vedecké a čudujem sa, čo všetko neviem a ako tomu začínam rozumieť práve vtedy, keď som na odchode. Škoda. Mal som začať študovať skôr a nie túlať sa po vojnou rozbúrenej a zbúranej Európe, hladovať a všivavieť v zajateckých väzeniach.
7. Najradšej píšete keď..
Ma nik nenúti, nenaháňa.
8. Ste v rozpakoch keď..
mám tvorcovi, ktorý sa na mňa obráti, aby som posúdil alebo dokonca napísal o jeho diele recenziu alebo úvodné slovo povedať, že to nechcem robiť, keď sa bojím, že ho urazím, ak mu poviem nie. Na posudky a odsudky sú tu iní. Ja som mäkký kritik. Ja som taký prajník, že svojou prajnosťou až autorovi škodím. Ale predsa sa nájde pár takých, o ktorých som písal rád. Ale naozaj len pár. Boli by ste prekvapení akou náhodou sa mi dostali do rúk prvopisné, ba vlastné diela a to veľmi kvalitné od „nespisovateľov“. Raz o nich možno napíšem.
9. Máte strach z..
pošliapanej cti. Česť, nie sláva je moja veličina. Po cti mnohým, aj mne šliapali eštebáci vo svojich hláseniach, záznamoch, zápisoch do bývalých a všelijakých likvidačných kníh a zoznamov. Cítim dodatočný strach z toho, ako sme tisícky mohli skončiť, keby totalitný režim nebol zomrel pokojnou smrťou, ale vystrájal ako šiale-ným amokom posadnutý vrah.
10. Akým životným citátom by ste boli rád keby Vás v mladosti niekto poučil? Je niaky?
„Ľuďom ver, ale nedaj sa nimi oklamať.“
Sandra Kállayová
