A tí, ktorí by chceli ísť tiež na jeden z týchto ostrovov autom, mali by sa začať zamýšľať so mnou. Treba si totiž včas objednať trajekt, teda ak chcete ušetriť pár eur. Tieto dva ostrovy sú na prvý pohľad takmer rovnaké, ale netreba ich hádzať do jedného vreca.
Naše heslo „dovolenkujeme hneď ako nasadneme do auta“ nám bráni v tom aby sme si 1000 kilometrovú cestu do Livorna znepríjemnili. Je veľmi dlhá a nezáživná, najradšej sa cestuje v noci alebo nad ránom. Najlepší sú talianski truckeri, ktorí vždy keď chcú predbiehať, tak zatrúbia. Je to veľmi príjemné, najmä nad ránom. Trajekt nie je najlacnejšia položka, za osobné auto zaplatíte v priemere okolo 120 eur a táto cena sa samozrejme odvíja od počtu cestujúcich. Keď si ale objednáte trajekt skôr, tak môžete ušetriť až 30 eur. Na Korziku cestujete 4 hodiny a na Sardíniu 6 hodín.
Korzika je menšia ako Sardínia, veľmi rýchlo sa dá prejsť buď na bicykli alebo autom. Nemôžem povedať, že ktorá časť je krajšia a ktorú sa neoplatí navštíviť. Prístavné mestečká ako Bastia, Calvi, Ajaccio alebo Porto Vecchio majú ešte stále starobylý nádych aj napriek turistom. Uličky sú plné obchodíkov so suvenírmi, krčmičiek, reštaurácií a kaviarní. Keďže Francúzi sú známi syroví gurmáni, obchodov s rôznymi druhmi syru od výmyslu sveta sme tu našli hneď niekoľko. Táto destinácia je dosť drahá, preto sa netreba spoliehať na to, že budete tri krát denne chodiť do reštaurácie. To vám potom nepomôže ani tých ušetrených 30 eur za trajekt. Jednoducho určité veci si treba brať zo sebou. Pláže o ktorých sa dočítate na internete sú zväčša zaľudnené, ale stačí prejsť niekoľko kilometrov „na blint“ a nájdete nespočetné množstvo malých osamotených pláží. K niektorým dokonca nevedie ani žiadna komunikácia a dá sa tam dostať len loďou. Ale loď nemáme, takže sme tam nikdy neboli. Chodievame obvykle do kempov, síce tu nie je klimatizácia ani telka so satelitom, ale spanie pod holým nebom si hneď zamilujete. Všetko sa deje vonku. A večer, keď nám už odpadáva na kempingových stoličkách hlava, zalezieme do spacákov. Ráno sa nedá veľmi dlho spať, slnko vychádza skoro a teplota rastie rýchlo. Najlepšie je po pár dňoch sa premiestniť do iného kempu, uvidíte viac a nebudete to únavné balenie ľutovať. Ak by som si mala vybrať medzi západom a východom Korziky, tak by som volila západ. Je tu krajšie a farebnejšie more, pláže sú belšie.
Sardínia je väčšia, odlišuje sa od Korziky tým, že patrí Taliansku a to je jej nevýhoda. Počas letných prázdnin tam chodí nespočetné množstvo Talianov, chodia samozrejme aj na Korziku, ale tá je drahšia a oni volia lacnejšiu verziu dovolenky. Taliani nie sú zlí, ale ich spolunažívanie, ktoré niekedy pripomína našu menšinovú etnickú skupinu vie dosť zaskočiť. Majú vo zvyku veľmi dlho a nahlas debatovať aj tridsiati pri jednom stole. Čo sa týka prírody, oba ostrovy sú takmer rovnaké, nemôžem povedať kde sú krajšie pláže a kde krajšie hory. Sardínia má krásne vnútrozemské mestečká, doteraz neviem z čoho tie mestá žijú, turistov tam nie je veľa a počas obdobia sucha je tam až 50°C , všetko naokolo je vyprahnuté a pasúce sa kravy vyzerajú ako deň pred uschnutím. Nechápem ako môžu produkovať ešte mlieko, zrejme ho majú hneď v sušenej forme. Tamojší ľudia sú tam veľmi družní a zhovorčiví. Len tak sedia pred domom, zhovárajú sa a pozorujú pojašených turistov. Sardínčania sú iní ako taliani, sú pokojní, dobrosrdeční a veľmi zhovorčiví. Striktne dodržiavajú obednú siestu, kedy nemáte možnosť zohnať ani muchu aby vás otravovala. Na Sardínii sú veľmi priaznivé podmienky pre veterné športy ako windsurfing či kitesurfing, pretože tam fúka pomerne stály vietor od juhozápadu. Dokonca tam ľudia tolerujú vyhradené časti pláže pre surfistov.
Samozrejme na vlastnej koži sú tieto ostrovy ešte krajšie, veľkolepejšie a dobrodruž-nejšie. Niekomu som možno pomohla pri výbere dovolenky, ja sa však ešte stále neviem rozhodnúť ktorý z dvoch ostrovov tento rok navštívim…
Nina Hajdu
