Vo veku 16 rokov sa Everest dostal do Indie ako kadet bengálskeho vojska. V roku 1818, keď už preukázal mimoriadne geodetické a matematické schopnosti pri prieskume Jávy (1814-1816), sa stal asistentom plukovníka Williama Lambtona, ktorý začal gigantickú úlohu mapovania Indie (Great Trigonometrical Survey) ešte v roku 1806. Práce sa začali na Cape Comorin (najjužnejšie miesto Indie) a mapoval sa 20-kilometrový pás pozdĺž poludníka do Himalájí.
Keď v roku 1823 Everest po smrti plukovníka Lambtona prevzal vedenie, prístrojové vybavenie expedície (teodolit, ďalekohľad, chronometer, reťaz dĺžky 100 stôp) bolo v takom žalostnom stave, že riešením sa ukázala iba cesta do Anglicka a jeho obnova. Merania začali v roku 1830, keď sa Everest už ako generálny mapér expedície vrátil do Indie s presnejšími prístrojmi a premyslenejšími metódami merania.
Zameriavali sa body triangulačnej siete, merali sa vzdialenosti. Používal sa teodolit umiestnený na vrchole vysokej drevenej veže a v slnečnom počasí zrkadlá na vzdialených vrcholoch. Keď bolo zamračené, pokračovalo sa v noci pomocou lámp. Zohľadniť sa museli veľkosť územia a tvary terénu, počasie aj presnosť prístrojov. Everest vykonal množstvo matematických prepočtov, potrebných na minimalizovanie chýb špecifických pre mapovanie veľkej plochy.
Celá expedícia sa v horúcom podnebí premiestňovala na slonoch, koňoch a ťavách. Len pomocných robotníkov bolo 700.
V roku 1841 sa terénne práce ukončili, ale kompletizácia a prepočty výsledkov trvali ešte dva roky. Vtedy sa zavŕšilo 25-ročné geodetické pôsobenie Everesta v Indii.
Everest odišiel do dôchodku a vrátil sa do Anglicka, kde sa stal členom Kráľovskej geografickej spoločnosti. Za rytiera ho pasovali v roku 1861 a o rok neskôr sa stal viceprezidentom Kráľovskej geografickej spoločnosti.
