Je večne žijúcou ikonou, ktorá sa preslávila skoro cez noc.
Tento charizmatický mladík nikdy neprahol po uznaní a sláve. Vždy sa sústredil na to, čo ho najviac priťahovalo, na divadlo. Jeho rodičia z neho chceli mať právnika. James napriek dobrým výsledkom opustil univerzitu, presunul sa do L.A., kde sa rozhodol pre hranie, tanec, spev a umenie.
Svoju kariéru začínal na javisku v hereckej skupine Jamesa Withmora. Keď zistil, aký má Dean talent, presvedčil ho, aby absolvoval populárnu hereckú školu Method Actor´s Studio. James sa odtiaľ presunul za hereckým vzdelaním do inštitútu Lee Strasberga, kde bol jedným z jeho profesorov Elia Kazan, režisér Jamesových budúcich veľkofilmov. V tomto istom čase začal James obiehať castingy. Jeho prvým úspechom bola reklama pre Pepsi Colu v roku 1950, postupne nasledovali malé „šteky“ vo filmoch Nasaďte si bajonety!, 1951, Námornik Beware, 1952, Videl niekto moje dievča?, 1952, Žatva, 1953 .
Zviditeľnil sa až rolou na Brodway v divadelnej hre Nemravník, v ktorej ho kritici vyniesli do neba. Vďaka tomu strhol na seba pozornosť svetoznámeho štúdia Warners Brothers a dostal hlavnú úlohu vo filme Na východ do raja, 1955, kde vlastne stvárnil seba – zakomplexovaného, nízkeho, krátkozrakého chlapca, ktorý bol čiernou ovcou rodiny. V ďalšom filme, Rebel bez príčiny, 1955, získal James opäť hlavnú úlohu, rolu chlapca, ktorý musel zmeniť svoje doterajšie prostredie a získať si všetko odznova, novú školu, priazeň spolužiakov, lásku svojho života. Po tomto filme začali po Jamesovi šalieť ženy, mnohí mladí chlapci videli v postavách, ktoré James stvárňoval, samých seba a starší ho zbožňovali pre jeho neskonalý talent.
Publikum si získaval aj svojím normálnym prístupom k životu, svojou láskou k farmárčeniu, drámou, ktorú zažil v deviatich rokoch, keď mu zomrela matka, otec ho odstrčil a poslal k tete na farmu do Indiany. Bol rebelom srdcom aj dušou, nikdy sa nesprával tak, ako to od neho Hollywood očakával. Venoval sa svojej vášni motocyklom, rýchlym autám. Amatérsky, ale zato brilantne pretekal a nikdy sa nesprával ako hviezda, ale ako milovník životného štýlu rock ´n´rollu. Jeho štýl, nedbalá elegancia, spôsobila prevrat v módnom biznise a v deň, keď si James Dean obliekol Levi´s Jeans, sa džínsy stali nedostatkovým tovarom a každý sa išiel po nich potrhať.
Pár dní po poslednej klapke ďalšieho kasového trháku, filmu Giant – Obor, v ktorom popri Jamesovi mala účinkovať aj Elisabeth Taylor, sa však stalo niečo, čo nikto nečakal.
Dvadsaťštyriročný James, ktorého obdivovali milióny fanúšikov, umrel 30. 9. 1955 pre svoju lásku, Porsche Spyder 550. V tento deň získal nečakané povolenie na štart na šampionáte amatérskych pretekov. Keď sa ponáhľal na preteky, stalo sa niečo, čo sa nedá nazvať inak ako osud. Keď sa James spolu so spolujazdcom rútil po strede diaľnice a zbadal v protismere auto, nezvládol ria-denie, dostal šmyk, Porsche narazilo do zvodidiel a po niekoľkých kotrmelcoch pristálo. Policajti počas rekonštrukcie havárie našli jediné riešenie, nezvládnutie vozidla. To by sa však takému dobrému jazdcovi ako James nemalo stať. K nehode sa vyjadril len spolujazdec, ktorý si polovicu tragédie pre ťažké zranenia nepamätal, a nepriamy svedok z protiidúceho auta. James Dean umrel hneď po prvom náraze pre mnohé zlomeniny chrbtice. Touto nešťastnou náhodou do bodky a do písmena splnil svoj známy výrok „Ak túžite po nesmrteľnosti, potom zomrite vtedy, keď je vaša kariéra na vrchole. Urobte to skôr, ako zostarnete, skôr ako si vaši fanúšikovia nájdu nový objekt svojich snov.“
To, čo nasledovalo po verejnom oznámení o smrti herca, sa dá prirovnať šialenstvu. Mladé diev-čatá kolabovali, oplakávali ho, týždne stáli pri jeho hrobe, písali výhražné listy režisérovi, ktorý nakrútil Deanov posledný film Giant-Obor, ktorý z dôvodu celosvetového ošiaľu a strachu pred spôsobením ešte väčšieho utrpenia Jamesových fanúšikov uviedli na strieborné plátna až rok po jeho smrti. Očakávane za túto rolu získal dokonca aj Oscara…
Čo ste o Jamesovi Dea-novi doteraz nevedeli:
Trpel fóbiami zo samoty, ktoré riešil návštevami kina, len aby bol medzi ľudmi a nemusel tráviť čas osamote.
Je autorom niekoľkých uznávaných výrokov ako:
Snívajte, akoby ste žili večne.
Žite, akoby ste mali umrieť dnes.
J. Vavrová
