Alex si nasledujúci deň za 50 libier zriadil stránku www.milliondollarhomepage.com, kde sa rozhodol predávať pixely, miniatúrne štvorčekové body, ktoré sa zobrazujú na stránke. Túto stránku rozdelil na milión pixelov a zaumienil si, že každý pixel predá za jeden dolár, a tak bude mať po vypredaní všetkých pixelov na svojom konte milión. O tejto stránke vedeli zo začiatku iba jeho známi a priatelia, ale v momente, keď predal prvých pár pixelov, vypustil do sveta tlačovú správu, ktorá rozniesla informáciu o Alexovom šialenom nápade ako blesk a pixely sa začali predávať jedna radosť. Keď sa mu už obchod s pixelmi rozbiehal, neponechal všetko na náhodu a zamestnal špecialistu na PR a peniaze sa sypali jedna radosť. Za krátky čas sa klientmi miliónovej stránky stali Yahoo!, Google, The Times, eBay a rôzne iné známe spoločnosti, ktoré sa chceli zviditeľniť.
Keď sa stránka zaplnila a Alex mal dosť peňazí na vysokú školu, chuť zarábať peniaze ho neopustila. Práve naopak, svoj nápad, ako zarobiť na takomto bláznivom nápade, zveľadil a spravil druhú úplne rovnakú stránku, na ktorej však predáva pixely za dva doláre. Keď dosiahne zárobok dvoch miliónov dolárov, jeden si nechá a druhý dostane niekto spomedzi návštevníkov, ktorý si klikne na jednu z reklám. Táto myšlienka priniesla Alexovi húf ziskuchtivých návštevníkov a firmy mali opäť dôvod inzerovať. Hra sa skončí až vtedy, keď uplynie rok od začiatku súťaže, alebo keď sa vyčerpá všetok reklamný priestor.
Ponaučenie, ktoré si môžeme zobrať z tohto životného príbehu, je, že nápadom, ktoré zarábajú peniaze, sa medze nekladú, stačí ich okoreniť kúskom originality, osoliť dobrou Public Relation a recept na úspech je dokončený.
xXx