Rozhovor o volbách s predsedom SaS Ing. Richardom Sulíkom

1294

Dobrý deň pán Sulík, začnime po poriadku, prečo a kedy ste sa rozhodli vstúpiť na politickú pôdu?

Keď som v roku 1991 zakladal FaxCOPY a slovenské podnikateľské prostredie bolo naozaj akési „pole neorané“. Desať rokov som firmu viedol, ale napokon som sa rozhodol predať ju. Nejaký čas som sa aj snažil hlavne oddychovať, ale veľmi rýchlo ma to prestalo baviť. Chcem meniť pravidlá. Spolu s ľuďmi okolo presne vieme, ako by sme chceli zmeniť fungovanie tejto krajiny, aby to viedlo k lepšiemu životu všetkých nás, ktorí v nej žijeme.

 

Ste aj úspešný podnikateľ. Aký mate názor na podnikanie politikov?

Momentálne sa naplno venujem už len strane a predvolebnej kampani. Nepotrebujem získať funkciu kvôli tomu, aby som sa dostal k majetku a to ma robí nezávislým od potenciálnych tlakov. Podobne na tom je  aj veľká časť našich kandidátov. Nemyslím si, že je správne považovať politiku za cestu k podnikaniu, a teda k peniazom. Človek je vtedy náchylný pohybovať sa na hrane zákona. Zneužívanie funkcie pre vlastný prospech alebo pre prospech úzkej skupiny vyvolených je typickým prejavom korupčného správania, ktoré rozhodne nemožno tolerovať.

 

Ako sa zo študenta v poslednom ročníku štúdia stane poradca ministra financií? Ako ste ho presvedčili, že na to máte a pripravíte koncept, ktorý bude naozaj zmysluplný?

Nebol som študent, ktorý má 22 – 23 rokov a píše diplomovú prácu. Keď som oslovil Ivana Mikloša, mal som 34 rokov, za sebou desať rokov podnikania, štyri roky štúdia a viac než rok som sa intenzívne venoval problematike daňovej reformy. No a predovšetkým som mal vypracovanú koncepciu, ako by sa mali dane reformovať a zrejme to ho presvedčilo.

 

Začínali ste u Ivana Mikloša, prečo ste nezotrvali naďalej v SDKú a  prečo ste dali výpoveď deň potom ako Národná rada schválila Vašu daňovú reformu? Nebol to predsa úspech, ktorý by vám bol priniesol lepšiu funkciu v tejto strane?

To je príliš hypotetické otázka. V tej chvíli som mal pocit, že som svoju úlohu splnil a je čas ísť ďalej.

 

Keď sledujeme ďalej vašu kariéru, zistíme, že ste pracoval aj u ministra financií Počiatka, z SDKÚ pod „záštitu“ Smeru, to je zvláštne, nie? 

To, že som na ministerstve pôsobil za oboch ministrov, iba potvrdzuje, že som tam bol pre odbornosť a nie z politických dôvodov. Počas pôsobenia Ivana Mikloša som mal na starosti zavedenie rovnej dane do praxe a počas pôsobenia Jána Počiatka  ochránenie rovnej dane pred Ficom.

 

Myslíte, že oslovujete aj cieľovú skupinu vysokoškolákoch? V prípade úspechu mate aj presný plán týkajúci sa benefitov pre študentova alebo reformu vysokého školstva?

Verím, že áno. Mladí ľudia sú veľmi významnou cieľovou skupinou a pre štát je mimoriadne dôležité vytvoriť im také podmienky, ktoré ich udržia doma, aby sme zabránili masovému odlivu mozgov do zahraničia. Zo skúseností vieme, že študenti riešia prioritne dve otázky – možnosť získať zamestnanie a podmienky pre mladé rodiny. Ozdravenie podnikateľského prostredia reformy odvodového systému prispeje k tvorbe nových pracovných miest a zavedenie odvodového bonusu prestane znevýhodňovať mamičky na materskej. Nezabúdame však ani na vysoké školy. Napriek viacerým zmenám za posledné roky je kvalita slovenských vysokých škôl diskutabilná. Ich financovanie je podobne ako u iných typov škôl zložité a neprehľadné, ukazovatele kvality sa ešte nezačali odzrkadľovať. Systém finančných dotácií vysokým školám nie je dostatočne prepracovaný. Sú v ňom obsiahnuté viaceré prvky, ktoré znepriehľadňujú systém (napr. dotácia na športové aktivity a kultúrne aktivity, príspevok na stravovanie a ubytovanie, príspevok na prevádzku študentských domovov), sú subjektívne a zneužiteľné (napr. dotácia na rozvoj vysokej školy) alebo vstupujú do vnútorných záležitostí vysokej školy (napr. dotácia na motivačné štipendiá). Navrhujeme zaviesť systém viaczdrojového financovania vysokých škôl s participáciou študentov a súčasne zaviesť spravodlivý systém študentských návratných pôžičiek podporujúci zachovanie rovnosti šancí na získanie vysokoškolského vzdelania.  Zároveň vznikne tlak zvnútra akademického prostredia, smerujúci k zvýšeniu jeho úrovne.

 

Vy ste sám mal dlhú študijnú dráhu, skúšali ste rôzne školy, na ktorých sa vám aj darilo no ukončili ste až našu ekonomickú vysokú školu, prečo? Čo vás motivovalo k získaniu titulu?

V roku 1998 som začal študovať opäť a túto školu som ako prvú aj riadne ukončil. Čaro tohto štúdia spočívalo nielen vo vyššom veku, ale aj v Národohospodárskej fakulte, špecializácii Dane a daňové poradenstvo a v diplomovej práci „Daňová reforma SR“. Po odchode z FaxCopy, v roku 2001 som sa totiž začal intenzívne venovať daňovej problematike a v novembri 2002 som oslovil, to som bol už v piatom ročníku na EU, vtedy čerstvého ministra financií Ivana Mikloša s náčrtom rovnej dane. Stal som sa jeho poradcom a behom nasledujúcich mesiacov som vypracoval „Koncepciu daňovej reformy“, ktorá bol zároveň mojou diplomovkou. Koncom apríla 2003 mi ju schválila skúšobná komisia v rámci štátnic a začiatkom mája ešte raz koaličná rada.

 

Skúste mi povedať prečo by som mala voliť stranu SAS a prečo by som mala veriť, že splníte to čo sľubujete? 

Každý človek skôr či neskôr dospeje k poznaniu, že nikto mu nič nedá zadarmo. Nesľubujeme trináste dôchodky, negarantujeme prácu a bývanie pre každého, pretože na to štát nemá zdroje. Niektoré predvolebné sľuby síce pôsobia lákavo, ale cena za ne je príliš vysoká. Dlhy, ktoré narobí štát, sú dlhmi každého jedného z nás. Urobíme všetko preto, aby Slovensko o pár rokov neskončilo v rovnakej situácii ako je dnes Grécko. Sme sa zodpovednú politiku, jasné a férové pravidlá hry. Nechceme vytvoriť niekoľko málo pracovných miest na niekoľko rokov za cenu zaťažovania štátneho rozpočtu. Chceme vytvoriť podmienky, ktoré by zamestnávateľov motivovali vytvárať nové pracovné miesta. Mnoho ľudí tvrdí, že politika je špinavosť a politikom ide len o kšefty pre seba a svojich blízkych. Je pre nás veľmi dôležité, že vieme s čistým svedomím predstúpiť pred voličov a povedať, že nik z našich členov nemá prsty v žiadnej kauze. Nuž a napokon… Pravicoví voliči odmietajú politiku strany Smer, ale či SDKÚ-DS, KDH alebo aj Most – Híd pripustili, že po voľbách by išli s Robertom Ficom do koalície. Pravicový volič tak napokon vlastne dá hlas ľavicovej politike, čo je úplne absurdné a ďaleko to prekračuje nevyhnutnú mieru kooperácie v rámci parlamentu. Strana Sloboda a Solidarita je jedinou politickou stranou, kde kongres zaviazal vedenie strany nerokovať o povolebnej spolupráci so Smerom. SaS sa tak stalo jedinou skutočnou alternatívou pre pravicového voliča.

Aneta