Na konci sa už nevládal hýbať taký bol slabý. Tak strašne ho bolelo celé telo. AJ samotné dýchanie, celkom prirodzené pohyby hrudníka , mu spôsobovali muky. Freddie Mercury bol celý deň zaliaty v pote iba ruky mal ľadové. A mocný slávny hlas, ktorý burácal olympijskú hymnu „Barcelona! Sa zmenil na nečujný šepot. Takto sedel Freddie Mecury 24. novembra 1991 v spálni svojej vily v Londýne Kensingtone. V obrovitánskej posteli, podopretý hrubými vankúšmi, lebo už sa nevládal sám posadiť. Tesne pri ruke mal diaľkový ovládač na televízor, video, hifi vežu, svetlo a žalúzie. Takmer slepými očami hľadel na strop. Lekár Frank Atkinson mu naposledy zmeral tep a vreckovkou mu zotrel z čela pot. Pri posteli sedeli plačúci rodičia ktorí syna 25 rokov zavrhovali. Nedokázali sa zmieriť s jeho homosexualitou. Na druhej strane postele sedela dlhoročná priateľka Mary Austinová. Držala ho za ruku a do bezvládnych úst liala po kvapkách čaj. Iba deň predtým, slávny spevák v tlači priznal, že je chorý: „Po dlhých hádankách posledných týždňov chcem teraz potvrdiť, že mám pozitívny test HIV a že som ochorel na AIDS. Považujem za správne, že som doteraz o tom mlčal, aby som chránil súkromie môjho okolia. Teraz nastal čas povedať priateľom a fanúšikom pravdu. Verím, že všetci pomôžu mne a mojim lekárom, aby sme túto chorobu zvládli.“
Neskoro. Necelých 24 hodín po zverejnení tejto správy zomrel. Bol to však iba bolestný vrchol dlhého príbehu zhubnej choroby, ktorá sa začala v baroch a krčmách homosexuálov v Londýne, Mníchove a New Yorku. „Za dve noci som mal v posteli viac mužov, než Liz Taylorová za celý život,“ povedal raz Freddie Mercury. Jeho dlhoročná platonická láska Barbara Valentinová (ktorá už tiež nie je nažive) to mohla iba potvrdiť. „Stačilo aby kývol prstom, a muži s ním išli ako sliepky. Niekedy dvaja či traja naraz.“ A Freddie sa za bujarú noc mužnej lásky vždy štedro odmenil. Každý zo zúčastnených dostal drahé hodinky od Cartiera.
Freddie bol drobnej postavy mal jemné dievčenské prsty a uprednostňoval mužov s drsnými črtami a veľkými rukami, typy mocných kamiónistov.
Barbara Valentinová: „Museli sa vyzliecť do naha a na hlavu si nasadiť klobúky z 30 až 40-tich rokov, najlepšie s perami a závojom. „Niekedy si vyberal chlapov tak pod svoju úroveň, že mu za to aj Barbara dohovárala. Vtedy ju Freddie odbil: „Netvár sa tak ako by si ty mala v posteli Einsteina.!
Tieto príbehy datujú do divokých 70-tych rokov, keď homosexuálna scéna ešte nevedela o AIDS. Chorobu objavili v roku 1981 a aj potom ju pred Mercurym zatajovali. Až keď traja z jeho milencov strastiplne zomreli, Freddie sa prebudil.
„V roku 1987 sme leteli na Ibizu, na svetovú premiéru olympijskej hymny Barcelona. Na tvári sa mu spravil tmavý fľak. Hneď som vedela, čo to je: kaposi, prvý príznak infekcie AIDS. Pozrel na mňa, ja som pozrela naňho. Vedel, že viem pravdu,“ spomínala Barbara,“ ale nehovorili sme o tom. Povedala som iba: „Takto nemôžeš vystupovať. Odpovedal mi: Prosím našminkuj ma.“
V nasledujúcich mesiacoch mu vyrážali fľaky na nose, krku, ramenách a nohách, najviac na ľavej šľape. Už nemohol normálne chodiť. Barbara Valentinová ho ťahala na záchod, do vane. Freddie Mercury sa čoraz viac sťahoval zo svetiel reflektorov, rušil koncerty. Často zvracal, strašne chudol, za mesiac stratil aj 25 kilogramov. Bez hrubej vrstvy líčidiel si netrúfal vyjsť ani na ulicu A keď musel, tak iba v noci a zadným východom svojej prepychovej londýnskej vily. Žil ako troska, dávno zabudnutý bol alkohol, drogy a sex. Začal pestovať ruže a celé hodiny trávil hladkaním svojich šiestich mačiek alebo v rozhovoroch s japonským kaprom.
24. november 1991, posledný večer Freddieho Mercuryho: Okolo postele sa zišli najbližší – rodičia a Mary Austinová. Lekár po poslednom vyšetrení iba smutne pokýval hlavou: „Dávam mu najviac 24 hodín.“ Potom odišiel. O päť minút neskôr, o 19:45 sa Freddieho telo vystrelo v kŕči. Lapal po vzduchu, prevracal očami, dusil sa. Po 15 minútach prestal dýchať. Freddie Mercury umrel vo veku 45 rokov…
zed
