Hokej-MS10: Jubilujúci hravý muž mal slzy na krajíčku, jeho tím verí v budúcnosť

Lenže nie a tak jubileum stého zápasu v národnom tíme sa premenilo na obrovské sklamanie muža, ktorý pred 8 rokmi patril ku kľúčovým hráčom zlatej senzácie na MS. Mal byť aj súčasťou „veľkých vecí“ na zimnej olympiáde vo Vancouveri, no pár dní pred ňou ho vyradilo zranenie. Sklamanie prebolelo, prijal pozvánku a aj líderskú úlohu na MS a prišiel ďalší smútok. Richard Lintner je veľká osobnosť. Keď hovoril o tíme, slzy sa mu tlačili z očí. Z očí neustále veselého a zábavného chlapíka, ktorého hravý prejav zdobí na ľade i v civilnej komunikácii. „Chlapci si musia viac veriť, k úspechu nám chýbal aj kúsok sebavedomia. Myslím si, že veľa hráčov na tomto turnaji zistilo, že majú veľký potenciál a že môžu hrať hokej na tom najvyššej úrovni,“ zdôraznil s nebývalou ťažkosťou populárny „Citrón“.
      Zápas s Nemeckom bol ozaj prekliatím. Slovenský hokej v ňom vystupoval s poškodenou fasádou. A aj keď v hokejovom systéme sa defenzívno-ofenzívne funkcie prelínajú, špeciálne tento nešťastný duel odčlenil obranu od útoku. Hráči funkčne zodpovední za ofenzívu sklamali, s výnimkou Miroslava Šatana, ktorý naozaj nemal s kým hrať, prepadli všetci. Niektorí úplne, iní zanikli v podpriemere a týka sa to aj strelca nádherného gólu. Naopak, až na neistého Mihálika zahrala štandardne línia zadákov. Pravda s Nemcami, ktorí takmer rovnakou časťou prispeli k malej hernej kvalite zápasu, to nemali až také ťažké ako napríklad proti Fínom. Ale aj tak. A odniesli si to práve najskúsenejší obrancovia – Lintner mal pokazené jubileum, Tomášovi Starostovi sa nepodarilo realizovať rovnaké jubileum vo štvrťfinále. Ale tiež nechcel hovoriť príliš o sebe a pre TASR konštatoval: „Prvé zápasy naznačovali, že to je na dobrej ceste. Potom sa nám už hralo veľmi ťažko, prehrávali sme o dva, o tri góly a takémuto omladenému kádru sa to už ťažko doťahovalo.“
      Veľa hráčov a aj tréner, bez toho že by vynechali iné dôvody prehier, poukázali na nevyužívanie šancí. Nie je to klišé, je to fakt, hoci práve proti Nemcom sa do nich vlastne ani nedostávali, predtým áno a zakončenie bolo ďaleko od mustry. „Disciplína, to nás zlomilo. A bez gólov sa nedá vyhrať, my sme ich žiaľ nedávali. V kabíne nás však tréner pochválil za bojovnosť,“ prezradil TASR najmladší člen Hanlonovho kádra Richard Pánik.          
      Milan Bartovič, generačne niekde medzi „litnerovskou“ rutinou a „pánikovskou“ mladíckou dravosťou, zažil svoj tretí šampionát a po ňom má na konte 9 gólov v 36 zápasoch. Len Miroslav Šatan sa z kolínskeho tímu môže pochváliť lepšou percentuálnou úspešnosťou. Pravda, Bartovič strelil väčšinu gólov mimo sezónnych vrcholov, lenže teraz k dvom kusom z Rigy 2006 pridal dva kľúčové v Kolíne – Slovensko vďaka nim vyhralo 4:2 nad Bieloruskom v tom úplne najdôležitejšom zápase MS, ktorým si prakticky zabezpečilo účasť v osemfinále a nemuselo hrať s Kazachstanom o nervy. Je to ale len „bekgraundová“ štatistika Milan Bartoviča, ktorý tvrdí: „Potenciál v tomto mužstve tkvie a ja vidím v ňom dobrú budúcnosť. Nový tréner priniesol nový impulz, hlavne to bolo o korčuľovaní, chceli sme hrať agresívne, súpera napádať. Najprv to aj vychádzalo, potom prišli na šampionáte hluché chvíle, ale celkový dojem z tohto mladého mužstva nie je zlý.“
      /vyslaní redaktori TASR ph ny/  /k dispozícii sú zvukové záznamy/