Juan Carlos bol najosamelejším dieťaťom na svete. Narodil sa v exile v Ríme. V desiatich rokoch ho jeho otec poslal do Španielska. Fašistický diktátor vzal výchovu princa zo španielskeho rodu Bourbonovcov do svojich rúk a začal ho pripravovať na plnenie povinností následníka trónu. V deň, kedy padol výstrel, sa celá rodina zišla v Estorile neďaleko Lisabonu. Prítomné boli i štyri deti. Alfonso bol otcov miláčik, bezstarostný, veselý, samé slniečko. Juan Carlos bol naopak melancholický, mlčanlivý, zádumčivý, zodpovedný, kadet vojenskej akadémie…Otec Don Juan, ktorý sa nikdy nevzdal nároku na trón, sa zúčastnil rannej omše. Obaja princovia pricestovali prvou triedou vlakom zo Španielska. Pred večernou omšou sa chlapci nudili. Hrali sa s darovaným revolverom. Odrazu padol výstrel. Náhoda? Hádka? Na otázky neexistuje odpoveď.
Otec prikryl mŕtveho princa španielskou zástavou. A budúcemu kráľovi povedal so slzami v očiach: „Prisahaj mi, že to nebolo úmyselné!“ Potom vyhodil revolver do mora.
Padlo i ďalšie tabu. Sobáš so Sofiou bol vlastne uzatvorením manželstva z rozumu na príkaz Franka! Juan Carlos bol totiž zamilovaný do talianskej princeznej Márie Gabriely…
