Usmieval sa a neveriacky krútil hlavou. Úsilie niekoľkých mesiacov britský cyklista Chris Froome pretavil v tretí triumf z Tour de France, najprestížnejšieho etapového preteku sveta. Keď prečkal bez úhony poslednú horskú etapu, mohol si v nedeľu vychutnať triumfálny jazdu do Paríža, pri ktorej sa už o celkovej poradie nebojuje.
„Cítim eufóriu a tiež úľavu. Som pomliaždený, kolená aj chrbát ma bolí. Ale žltý trikot je môj,“ hovoril so šťastím Froome, keď sa zaradil po bok legiend. Tri triumfy z Tour majú tiež Belgičan Thys, Francúz Bobet a Američan Lemond, štatistikám potom s piatimi výhrami kraľujú Francúzi Anquetil s Hinault, Belgičan Merckx a Španiel Indurain .
Ešte pred piatimi rokmi ho ani vo sne nenapadlo, aká žiarivá budúcnosť ho čaká. V dvadsiatich šiestich rokoch musel tvrdo bojovať o miesto vo formácii Sky, kde je teraz ikonou, okolo ktorej je postavený celý tím. „Vyhral som maillot jaune síce tretíkrát, ale je to neuveriteľný pocit, ktorý nikdy nezovšednie. Je úžasné mať žltý dres z Tour. Ide o najväčšiu poctu, ktoré je možné v cestnej cyklistike dosiahnuť,“ vykladal Froome.
„Dúfam, že budúci rok budem schopný zase vyhrať. Môj sen je vracať sa nasledujúcich päť šesť rokov a bojovať o ďalšie a ďalšie víťazstvo,“ vysvetľoval tridsaťjedenročný rodák z kenského Nairobi.
Tento rok sa zdal byť jeho triumf suverénny. „Bolo nešťastné, keď sa Alberto Contador zranil v prvej etape. Je dôležité mať v závode s kým bojovať,“ tvrdil Froome, že ľutoval odstúpenie španielskeho soka z tímu Tinkoff. „A tiež Quintana bol v minulosti silnejší. Pri víťazných Tour v rokoch 2013 a 2015 ma donútil bojovať až do konca,“ premýšľal britský jazdec o trápení kolumbijského borca z Movistar. „Ale aj tak nemám pocit, že vybojovať prvenstvo bolo jednoduchšie,“ doplnil Froome.
Najväčším strašiakom sa pre neho stal karambol s motocyklom pri stúpaní na Mont Ventoux, kedy k vrcholu niekoľko desiatok metrov aj bežal bez bicykla, a potom pád v zjazde v devätnástej etape.
Najväčším strašiakom sa pre neho stal karambol s motocyklom pri stúpaní na Mont Ventoux, kedy k vrcholu niekoľko desiatok metrov aj bežal bez bicykla, a potom pád v zjazde v devätnástej etape.
Lenže tímoví parťáci nedopustili, aby ich lídra niekto ohrozil. „Úprimne sa cítim ako privilegovaný, pretože som stále mal okolo seba svoje chlapcov. Aj keď sme nevyhrali tímovú súťaž, mali sme jednoznačne najsilnejší tím,“ poukázal Froome na kvalitu kolegov, ktorí v stúpaniach diktovali nemilosrdné tempo, ktorým ničili všetky sokov.
