Keď miesto činu opustí posledný detektív a všetky dôkazy sú starostlivo zozbierané, prichádza na scénu 43 ročný Tavera a jeho čistiace prostriedky. Z kobercov, podlahy i závesov potom vydrhne všetku krv i telesné tekutiny, aby miesto vyzeralo ako predtým.
Všetko začalo, keď bolo Taverovi ešte len dvanásť rokov. Raz ráno vyhliadol z bytu a videl mŕtvolu na ulici pred domom, kde s rodičmi býval. Spolu s ostatnými vyšiel von, aby sa pozrel zblízka. To bolo prvýkrát v živote, kedy videl mŕtve telo. Muž na zemi bol bez košele a krv z neho tiekla po ulici. Tavera spomína, že vtedy necítil strach, ale zvedavosť. Bol fascinovaný krvou a nedalo mu spať, čo sa s ňou neskôr stane.
Okrem prizerajúcich boli na mieste aj policajti a vyšetrovatelia a malý Donovan čakal, kto príde, aby krv umyl. Nikto sa však neobjavil. Keď pramienok dotiekol k ich domu bola to jeho matka, kto ju zmyl vodou.
„Pýtal som sa vtedy: Kto upratuje krv po vražde?“ Spomína Tavera pre web BBC. Ten deň sa opýtal matky ešte niekoľkokrát a rovnako tak otca, keď prišiel domov. Uspokojivú odpoveď však nedostal a po niekoľkých dňoch naliehania ho otec zahriakol, že toho má dosť a aby o tom už prestal hovoriť.
To však zvedavému chlapcovi nestačilo. Išiel do knižnice a najprv študoval knihy o všeobecnej medicíne a potom aj špecializované o forenznej medicíne. Naučil sa veľa o ľudskom tele a čo sa s ním deje, keď človek umiera a zomrie. Zistil, že vražda nie je to isté ako nehoda. Pri vražde je na mieste viac krvi. Krv je pritom prenášač chorôb. Prišlo mu prirodzené, že keď niekto odnesie telo, mal by existovať aj človek, ktorý krv uprace.
V sedemnástich rokoch tak začal experimentovať. Šiel k mäsiarovi a kúpil si kravskú pečeň a kosti. Doma začal skúmať, ako vyčistiť krv. To boli počiatky jeho kariéry. Dnes je to už 16 rokov od chvíle, keď založil svoju firmu a je jediným vládou certifikovaný forenzným čističom v krajine. „Pretože som prvý, musím byť najlepší,“ povedal Tavera webu al-Džazíra. Počas rokov vymyslel viac ako tristo návodov na čistenie krvi. Niektoré časom zdokonaľoval, iné od prvého použitia nezmenil.
Tavera vysvetľuje, že na rôzne veci sú potrebné rôzne metódy čistenia. Záleží na tom, či čistíte auto, koberec alebo osobné veci ako hodinky a prstene. Rovnako dôležité je tiež, ako človek zomrel. Ak telo ležalo týždeň v kúpeľni vo vlhku bude potreba iný spôsob čistenia ako keď sa niekto obesí na kravate v obývacej izbe. Vždy keď sa tak Tavera vydáva na miesto činu, pýta sa čo presne sa stalo a či nebol nebožtík nejako chorý.
„Som ten posledný človek, ktorý je na mieste činu. Prichádzam, až keď odídu policajti a prebehne pohreb,“ opísal Tavera. Pre rodinu je tak tým posledným článkom, ktorý je nejako spája s tragédiou. Najskôr bral prípady osobne, ale po rokoch sa naučil. „Slušne načúvam a potom idem odviesť svoju prácu,“ opísal Mexičan.
„Bežne pracujem so slúchadlami na ušiach, pomáha mi to sa sústrediť. Vždy počúvam tri veci: Tristana a Isolda od Wagnera, 666 Number of the Beast od Iron Maiden a Paranoid od Black Sabbath,“ uviedol Tavera. Opera na začiatku práce je vraj pre upokojenie, sústredenie a duševnú prípravu. Keď si ale oblečie ochranný oblek a začne s upratovaním, potrebuje vraj počuť heavy metal.
Tavera hovorí, že je pre rodiny niečo ako terapeut. Keď prácu dokončí ľudia niekedy plačú úľavou. Až do tej chvíle totiž museli žiť v dome s fľakmi krvi na stenách, podlahe alebo v kúpeľni. Krv pritom páchne. Keď je práca hotová, zápach je preč a oni už nemusia žiť s hororovou scénou pred očami. „Môj cieľ je, aby každé miesto, kde pracujem, vyzeralo, ako by sa tam nič tragického nestalo,“ vysvetlil Mexičan, ktorý do svojej práce postupne zasvätil celú rodinu.
To najhoršie, čo kedy musel Tavera upratovať bola vraj mnohonásobná vražda v Mexiko City. Štyroch ubodali a všade okolo známky zápasu a paniky. „Bolo tam veľa hnevu a zúfalstva,“ uviedol Tavera, ktorému vtedy trvalo desať hodín než miesto upratal.
Mexiko patrí medzi štáty s najvyšším počtom vrážd na svete.
