Hľadajú lepší život, blahobyt aj nádejnú budúcnosť. S príchodom do nových domovín však prichádza vytriezvenie. Utečenci tu mnohokrát žijú v biede a sú terčom násilností aj opovrhnutie zo strany úradov.
Mier, sociálne istoty, zdravotníctvo a obyčajný život. To sú jedny z mnohých dôvodov, prečo sa utečenci vydávajú na nebezpečnú cestu do Európy. Nezáleží na tom, akú z mnohých ciest si zvolia. Tisíce z nich umierajú vo vodách Stredozemného mora, iní živoria pri ceste po zemi naprieč Gréckom, Macedónskom a Maďarskom. Len časti z nich sa podarí dostať do vysnívaných krajín, ktorými sú najčastejšie Veľká Británia, Nemecko či severské štáty.
V nich však vo väčšine prípadov prichádza vytriezvenie. Okolo utečencov síce nezúri vojnová vrava, stávajú sa však obeťou nového prostredia, odlišné kultúry a života na dne spoločnosti. Najčastejším javom je podľa mnohých prieskumov neziskových organizácií pád do chudoby. Utečenci sa po príchode do cieľovej krajiny nedokážu zapracovať do spoločnosti a sú závislí na sociálnej podpore štátov, píše server Vocativ.
Tá však pokrýva len najzákladnejšie potreby. Podľa štúdie organizácie Children ‘Society nie sú výnimkou prípady hladovania a podvýživy nielen u dospelých, ale aj u detí. Vo Veľkej Británii žiadatelia o azyl podľa vládnych webových stránok dostávajú asi 37 libier na týždeň. Peniaze však nedostávajú v hotovosti, ale na špeciálnych potravinových kartách. Podmienkou pre ich obdržanie je navyše prijatie štátom prideleného bývania.
