Pakistanec Navid Balúčov bol 19. decembra v Berlíne zadržaný ako prvý podozrivý z útoku kamiónom, pri ktorom zahynulo 12 ľudí. Nakoniec sa ukázalo, že je nevinný, na okamihy po zatknutí len tak nezabudne. Teraz žije na chránenom mieste, musí sa hlásiť polícii a má strach o život, píše denník The Guardian.
Balúčov podľa svojich slov odchádzal 19. decembra od priateľa, a keď sa k nemu začalo približovať policajné auto, zrýchlil. Policajti ho dobehli, legitimovali a posadili do auta. Spútali mu ruky a prevážali na rôzne policajné stanice. Cítil vraj, ako po ňom jeden policajt šliapal a ďalší „mu rukami silno stískal krk“. Poručili mu sa vyzliecť na fotografovanie a keď odmietal, „začali ho fackovať“. Odobrali mu tri vzorky krvi a minister vnútra ho zakrátko označil za podozrivého z útoku. Identifikovaný bol ako Naveed B.
Dvadsaťštyriročný Balúčov sa hlási k separatistickému hnutiu v rodnom Balúčistane, čo je pakistanská provincia pri hranici s Afganistanom. On sám sa teraz cíti ohrozený v Nemecku, ale v bezpečí nie je ani jeho rodina v Balúčistane. Rozhodol sa preto poskytnúť rozhovor, aby veci objasnil.
Pri policajnom výsluchu vraj bol tlmočník, ktorý ale nehovoril jeho rodnou balúčtinou, ale persky a urdiačiansky, takže dorozumenie nebolo ideálne. Keď sa ho policajti spýtali, či vie, že práve niekto narazil do ľudí autom a že bol v jeho tesnej blízkosti, odpovedal, že nevie riadiť. „Neviem auto ani naštartovať. Povedal som im, že sa v mojej krajine bojuje a že som preto utiekol,“ opísal Balúčistov výsluch.
V Balúčistane bol pastierom, modlil sa päťkrát denne a do Nemecka prišiel vo februári. Za dvojdňovej väzby vraj dostával k jedlu len „nechutné sušienky a studený čaj“. Prepustili ho, pretože nebol zranený, hoci v kabíne kamiónu bola krv a stopy po zápase. Policajti mu vysvetlili, že ho zatkli, pretože bežal po ulici a mali dôvod domnievať sa, že je zločinec. „Povedal som im, že rozumiem,“ povedal Balúčista.
Odviezli ho do hotela a povedali, že pred každým odchodom musí políciu informovať, pretože jeho život môže byť ohrozený. Nesmel sa vrátiť do utečeneckého strediska, kde žil do útoku.
To, že sa od útoku nikde neobjavil, priživuje v Nemecku i Pakistane povesti o tom, že bol do útoku predsa len nejako zapojený. Polícia mu na najbližšie dva mesiace zaistila chránené miesto. Väčší strach než o seba má o rodinu v Pakistane, kde má rodičov, štyroch bratov a päť sestier. Balúčistan povedal, že od zatknutia trpí nespavosťou a má strach o rodinu.
