Kráľ pop-artu Andy Warhol povýšil všedné veci na umenie

5417
Verejnosť ho považovala za čudáka, ktorý chodil v striebristej parochni a zbožňoval konzum. Zároveň bol posadnutý túžbou po sláve a bohatstve. Andy Warhol, americký umelec pôvodom z východného Slovenska a duchovný guru jednej rockovej generácie, ktorý patrí medzi najslávnejších umelcov 20. storočia, zomrel pred 30 rokmi 22. februára 1987 na následky rutinnej operácie.
Jeho diela často znázorňovali banality ako Campbellové polievkové konzervy či fľaše od Coca-Coly.
Stal sa mýtom, ktorý si kdekto rád privlastňuje. Na jednej strane mal imidž bohéma nespútaného konvenciami, na strane druhej jeho plachosť, citlivosť a bledá tvár akoby vytvárali zdanie chorého a krehkého muža. Skutočného Warhola však poznala len hŕstka najbližších priateľov. Deformovaný býva aj jeho vzťah k peniazom. Hovorí sa, že vo svete umenia je jedno, čo ponúkate, hlavne keď je pod tým slávne meno. Warhol túto politiku dobre chápal a prijímal ju.
Jeho rodičia, Júlia a Andrej (pôvodne Varholy), ktorí pochádzali z dedinky Miková na severovýchodnom Slovenskom, sa rozhodli skúsiť šťastie za oceánom. Keď mal Andy 13 rokov (narodil sa už v Pittsburghu 6. 8. 1928), jeho otec zomrel. chlapec sa potom silne fixoval na matku a zdieľal s ňou domácnosť až do jej smrti 22. 11. 1972. Warhol začal dochádzať na Pittsburskú univerzitu, aby neskôr presedlal na Carnegieho technický inštitút, kde v roku 1949 ukončil štúdium grafického dizajnu.

Vzápätí zamieril do New Yorku – centra všetkého diania. Stal sa grafikom módnych časopisov. Nevzdal sa ale svojho úmyslu dobyť tie najnáročnejšie galérie. Svoj ateliér premenil v Továreň (Factory) pokrytú striebornými fóliami. V hlavných úlohách Warholových sieťotlače sa vedľa komiksových postavičiek začali objavovať aj zbožňované hviezdy – Elvis, Liz či Marilyn. „Začal som ako komerčný umelec a chcem skončiť ako umelecký podnikateľ. Zarábaní peňazí je umenie!“ Hovorieval.
Navrhol aj dizajn „džínsového“ albumu Sticky Fingers od Rolling Stones
Warhola nadchlo aj filmovanie. Jeho snímky boli ale prinajmenšom dosť podivné a šialene dlhé (napríklad Spánok či Empire). Začal tiež s produkciou hudby, zaštítil debutový album kapely Velvet Underground a na obal im namaľoval šťavnatý banán. Navrhol aj dizajn „džínsového“ albumu Sticky Fingers od Rolling Stones. Warhol, ktorý bol gay a nemal rád ľudský dotyk, mal aj medzi ženami veľa múz. Nazýval ich superstars, tou asi najznámejšia bola temná kráska Ultra Violet.

Vo svojich dielach výtvarník odrážal aj celoživotnú fascináciu smrťou. Sám mal veľa namále v roku 1968, kedy ho priamo v ateliéri postrelila duševne chorá Valerie Solanasová, jediná členka Spoločnosti na likvidáciu mužov. Warhol prežil len zázrakom, vleklá trauma ho ale veľmi poznamenala. Jeho posadnutosť po sláve dobre ilustruje veta, ktorú predniesol nedlho potom: „Keby bol Robert Kennedy zastrelený v iný okamih, písalo by sa o atentáte na mňa oveľa viac!“

Čierne džínsy a levisky

V roku 1987 začal Warhola trápiť žlčník a hoci mal priamo fóbiu z bieleho prostredia nemocníc, nechal sa po dlhom prehováraní priateľov odviezť k v podstate jednoduchému chirurgickému zákroku. Čo presne sa ale po operácii na izbe potom stalo, zostáva do dneška záhadou. Hovorilo sa napríklad o zanedbaní liečby. Isté však je, že onoho februárového rána dostal Warhol srdcový záchvat a zomrel. Mal 58 rokov.

Muž prezývaný Drella s obľubou nosiaci čierny rolák a džínsy Levi Strauss začínal s maľovaním celebrít a jednou z nich sa tiež stal. Rád sa zatváral do ticha, obklopený televíziami, mačkami, starožitnosťami aj kopou gýčovitých vecí. Bol posadnutý fotografovaním a nakupovaním. Okrem žiadaných diel po ňom zostalo aj niekoľko trefných výrokov, z ktorých najznámejší je asi ten o podenkynovskom živote nových foriem umenia: „V druhej polovici 20. storočia môže byť každý slávny len 15 minút“.
Museum Andyho Warhola v Medzilaborciach