Narodila sa v decembri 1951 v Pohořeliciach pri Brne, v siedmich rokoch sa s rodičmi presťahovala do Ostravy, s ktorou už bude asi navždy spojovaná.
V šestnástich rokoch dostala ponuku na účinkovanie v kapele Flamingo, s ktorou vystupovala v rokoch 1967-69. Potom ju v zostave nahradila Marie Rottrová. Špinarová prestúpila do kapely Majestic, kde ju preslávila predovšetkým nahrávka Music Box.
V sedemdesiatych rokoch sa vydala za Iva Pavlíka, ktorý ju so svojím orchestrom sprevádzal. V roku 1972 vyšla jej prvá sólová platňa Andromeda. Najväčší úspech mala začiatkom osemdesiatych rokov s albumom Meteor lásky, ktoré ponúklo hity v podobe titulnej piesne či skladby Biela Jawa 250.
Medzi ďalšie nezabudnuteľné hity Věry Špinarovej patrí piesne Raketou na Mars, Kúzlo bielych čiar alebo duet s Petrou Janů To máme mládež, teda český cover rokenrolu Let ‘Have a Party.
V priebehu kariéry získala rad ocenení, okrem iného ako najpredávanejší speváčka roka 1973. V roku 1976 skončila druhá na Bratislavskej lýre s piesňou Lúčenie, ktorú spievala po slovensky. Hviezdou v pravom slova zmysle sa však nikdy nestala.
„Pretože som robila rock. Tak sme boli sem tam zakázaní, nehrali nás v rádiu, pretože som mala v kapele dlhovlasých chlapcov a boli sme výstredne oblečenie. Minulému režimu sa to nepáčilo. A nám to bolo fuk. Boli sme rockeri,“ vysvetľovala v minulom rozhovore pre týždenník Téma.
Po rozpade vzťahu s Pavlíkom si v roku 1984 vzala speváka a bubeníka Vítězslava Vávra, s ktorým zostala šestnásť rokov. Ale jej vlastnými slovami hlavne preto, že „bývala v Ostrave, on v Prahe a každý si išiel na vlastnom piesočku“. V posledných rokoch priznávala, že už žiadneho muža po svojom boku nechce.
Na koncertoch ju sprevádzala kapela Adama Pavlíka, jej syna z prvého manželstva. „Mám veľa kamarátov, kúpila som si dom v dezolátnom stave, celý som ho spravila a som tam šťastná. Zablbnem si na koncertoch. Stále ma náramne baví spievať publiku,“ hovorila v jednom z posledných rozhovorov.
