Vrah použil biele víno s kyanidom draselným

Rue des Bleuets v Brone neďaleko Lyonu je rozkošná slepá ulička, kde počuť spievať drozdy. Za živým plotom z tují sa dvíha opustená vila obkolesená burinou a kúte záhrady hrdzavie stará citroenka. 28. júna zastalo pred schátraným vchodom auto. Sedel v ňom štyridsaťročný Sauveur, ktorý pristal, že sem vyprevadí svojho priateľa Christiana Fortiera na akúsi tajomnú schôdzku. Christian ho požiadal, aby ho počkal v aute a zmizol za živým plotom. Po pol hodine sa dvere vily otvorili. Vyšiel z nich Christian.

Bola jedna hodina popoludní. Christian Fortier prešiel cez záhradku, otvoril dvierka auta a bez slova si sadol za volant. Tvár mal prekrvenú a len s námahou dýchal. Roztrasenou rukou vstrčil kľúčik do spínacej skrinky, no zrazu prudko otvoril dvierka, vyklonil sa a kŕčovito zvracal na vozovku. Potom sa oprel o sedadlo, zaklonil hlavu a vyšepol: „Aké svinstvo mi to dal vypiť.“
Potom sa zosypal.
Vyplašený Sauveur sa rozbehol k vile a zúrivo zvonil pri dverách.

Otvoril mu muž nevľúdneho výzoru, s nepeknou tvárou, žltou pokožkou, drobnými očami, rukami ako od kolomaže a špinou za nechtami. Slovom, bol to úplný opak Christiana, príjemného mladého muža peknej postavy, s mužnou tvárou, plavými vlasmi a elegantnými fúzikmi. Bolo nepochopiteľné, že títo dvaja sa stretávali. Robert V… ,jeho meno sa Sauveur dozvedel neskôr, o sebe tvrdil, že je mramorárom, ale čo presne robil, nikto nevedel. Jediné, čo mali Christian a Robert spoločné, bol ich sklon k alkoholu. Už roky „ako vysvitlo neskôr, sa stretávali v rôznych bistrách, kde do seba hádzali pohárik za pohárikom. Bol inteligentný a milý a mal všetky predpoklady, aby v živote dosiahol úspech, bol však priveľkým bohémom.
Ten deň 28. júna 2012 sa preňho začal ako každý iný. Vstal neskoro, chvíľu sa pomotal v dvojizbovom byte svojej matky.
„Vrátim sa okolo tretej, mám pre teba prekvapenie!“ povedal matke pred odchodom z bytu na druhom poschodí bytovky na ulici de Genas.

Matka sa nikdy nedozvedela, aké prekvapenie pre ňu mal jej syn. Jediné, čo jej zostalo po tomto dni bol žiaľ, z ktorého sa nikdy nespamätala. Christian zamieril vo svojej starej Simke na avenue Mermoz v Lyone. Chcel navštíviť svoju priateľku Myriam, peknú mladú plavovlasú ženu, u ktorej trávil väčšinu nocí a s ktorou si robili spoločné plány do budúcnosti. A práve dnes zazvonil pri Myriaminých dverách s úsmevom na perách. Niečo mal vo výhľade. Jeden priateľ, ktorý organizuje výlety po mori do Toulonu, mu ponúkol spoluprácu. Možno je to jedinečná šanca. Keď vošiel k Myriam, tá sa práve bavila so Sauveurom.
Dohodli sa, že Sauveur pôjde s Christianom k istému Robertovi V… s ktorým mal dohodnutú schôdzku.

Chcel Christian Roberta požiadať, aby mu vrátil peniaze, čo mu požičal? Isté je, že odišiel spolu so Sauveurom vo svojej Simke a zamieril smerom na Bron. Do vily Roberta V… nemohol nikto vojsť bez toho, aby si ho podozrievavo neprezreli obyvatelia susedných domov. Robert V… tu mal totiž veľmi zlú povesť.

Christian Fortier zabuchol dvierka auta a zamieril ku vchodu do vilky stojacej vzadu v záhrade. O pol hodinu neskôr stade vyšiel. O čom sa zhováral s Robertom V…? Nemal čas zveriť sa s tým Sauveurovi. Len čo si sadol do auta, začal zvracať a padol do bezvedomia.

„Pomôž mi odviezť Christiana domov. Nie je mu dobre a ja neviem šoférovať…“
Robert V… si neochotne sadol za volant a zamieril k Myriam. Robert V… obišiel budovu a zaparkoval tak, aby ho okoloidúci nevideli.
„Položíme ho do tieňa,“ povedal.
Potom sa vyhovoril na bolesti v chrbte, ktoré mu bránia pomáhať kamarátovi a odišiel.

Myriam zavolala záchranku, Žiaľ, bolo neskoro. Christian zomrel bez toho, aby sa prebral z bezvedomia. Lekári usúdili, že išlo o infarkt a vydali povolenie na pohreb.
Christiana pochovali v Guillotiére. Na pohreb prišli všetci jeho priatelia, aj Robert V. so špinavými rukami, ubrýzganý od kolomaže.
Odvtedy prešli štyri roky. Začiatkom mája 2016 prišli do vilky na ulici des Bleuets policajti kvôli zbraniam, ktoré Robert ilegálne držal vo svojom dome. Na komisariáte mu urobili osobnú prehliadku.
V jednom vrecku našli uňho poskladaný hárok papiera. Bol to plán starého cintorína Guillotiére. Jeden hrob bol označený krížikom. Robert V… vysvetlil vyšetrovateľom, že tam je pochovaný jeden z jeho priateľov, Christian Fortier. Pretože často chodí navštíviť jeho hrob, nosí ten plánik so sebou. Vyšetrovateľom to pripadalo také čudné, že začali Roberta V. zasýpať otázkami. Nakoniec priznal, že sa cíti zodpovedný za smrť svojho priateľa.
Robert V. chvíľu mlčal. V hlave sa mu zrejme premietali obrazy z 28. júna 2012. Videl Christiana Fortiera, ako dvíha pohár s vínom.
„Nasypal som tam cyankál,“ vyšepol.

„Bola to nehoda, pokračoval Robert V. Používam kyanid draselný pri pytliačení. Zmýlil som si fľašu. Christian ho vypil na dúšok.“ Roberta uvrhli do vyšetrovacej väzby a obvinili z travičstva.
Polícia požiadala o vypočutie všetkých osôb z Robertovho okolia. Ukázalo sa, že tri ďalšie osoby v jeho susedstve zomreli záhadnou smrťou. Takisto požiadali o autopsiu 20-ročnej Robertovej susedy, ktorú v roku 2003 našli mŕtvu v jej izbe. Preto sa vyšetrovatelia rozhodli opäť prešetriť všetky prípady.

Odborník toxikológ z parížskej nemocnice Fernand-Vidal vysvetľuje, aké ťažké je aj pre expertov diagnostikovať otravu kyanidom draselným.
Čo sa zistí pri pitve v prípade otravy kyanidom draselným?
V niektorých prípadoch sa z tela šíri horký mandľový zápach, no nie je to pravidlo. Ak smrť nenastane veľmi rýchlo, možno nájsť aj stopy kyanidu draselného v moči.
Ako pôsobí táto látka?
Kyanid draselný blokuje dýchanie a zasahuje srdce a mozog.
Pri skúmaní týchto orgánov možno zistiť otravu jedom?
Nie, ani na srdci ani v mozgu nie sú žiadne viditeľné zmeny. Tým sa vysvetľuje, že sa tak často pri pitve nezistí otrava kyanidom draselným.
Sú aj iné podobné „nezistiteľné“ jedy?
Nedá sa tvrdiť že kyanid draselný je „nezistiteľný“. Avšak na to, aby sa však v krvi mŕtveho zistil, sú potrebné veľmi starostlivé analýzy. Nechcite odo mňa, aby som vám povedal viac, nemám chuť dať vám návod na dokonalú vraždu!