Málokto má to šťastie, že ho jeho jediný skutok dokáže zaopatriť na celý život a o to nepochopiteľnejšie je, že týmto skutkom môže byť vražda a kanibalizmus. Zoznámte sa s príbehom Isseie Sagawiho japonského vraha a kanibala, ktorý, hoci bol odhalený, usvedčený a ku svojmu činu sa priznal, nikdy sa nepostavil pred súdom, nebol uväznený, ani hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Naopak, slobodne sa prechádza po tokijských uliciach. Na svojom príbehu, o ktorý je medzi verejnosťou veľký záujem, zarába už cez 30 rokov veľa peňazí.
Jeho neuveriteľný príbeh sa začína odvíjať v 1977, keď mladý Issei, ktorý pochádzal z bohatej rodiny, odišiel ako vynikajúci študent získať doktorát z literatúry na parížskej Sorbonne. Medzi jeho spolužiakmi bolo aj niekoľko naozaj krásnych dievčat, no ale najviac ho zaujala Holanďanka Reneé Harteveltová, ktorá bola navyše jednou z mála študentov, ktorí sa pokúsili so zamlklým chlapcom spriateliť. Issei sa do nej bezhlavo zamiloval, ale jeho láska bola tak šialená, že za najväčšiu vyznania považoval to, že dievča zje.
Pod zámienkou čítania poézie ju nalákal do svojho bytu, kde ju zastrelil. Nechcel ju vraj zabiť, ale nevidel inú možnosť, ako sa dostať k jej čerstvému mäsu. Potom ju bozkával, znásilňoval a kričal, že ju miluje.
S mŕtvolou strávil ešte 2 dni, než sa pokúsil pozostatkov zbaviť. V dvoch kufroch odniesol časti jej tela do vzdialeného parku. Muž ázijského výzoru a malého vzrastu, vlačiaci dve ťažké batožiny, neunikol pozornosti okoliu, ktoré, pri preskúmaní obsahu kufrov, okamžite privolalo políciu. Tej nedalo príliš práce Sagawu dopadnúť a v jeho byte následne zaistila veľa dôkazov hrozného činu.
V chladničke zvyšky ľudského mäsa aj s horčicou, pásku s nahrávkou celého zločinu aj fotoaparát s veľmi inkriminujúcimi snímkami. Počas výsluchu Issei bez váhania polícii opísal do detailov svoj čin bez akýchkoľvek výčitiek alebo ľútosti, skôr ich s hrdosťou informoval, že najlepší kúsok na jedenie sú ľudské nohy.
Na slobode je Issei Sagawa sčasti vďaka francúzskej vláde. Keby dievča len zastrelil, trestu by neunikol, pretože ju ale aj jedol, musel absolvovať psychiatrické vyšetrenie, ktoré ukázalo Sagawu ako zakomplexovaného a emočne chladného psychopata. Záver odborníkov znel, že je šialený a neschopný súdneho pojednávania, pretože vo Francúzsku sa psychicky labilný ľudia nesúdia.
Následne otec, ktorý pribehol do Paríža Isseiovi na pomoc, najal najdrahšieho francúzskeho právnika, ktorý postavil obhajobu na tom, že nie je fér voči francúzskym daňovým poplatníkom, aby platili hospitalizáciu Japonca, ktorý by mal byť vydaný do svojej vlasti. Tejto požiadavke francúzske úrady vyhoveli.
Akonáhle Sagawa vstúpil na japonskú pôdu, stal sa z neho slobodný muž, pretože v Japonsku žiadny zločin nespáchal. Dnes žije pod falošným menom a nie je pod lekárskym ani policajným dohľadom. Je nezamestnaný, ale núdzou netrpí, pretože si zo svojho zločinu urobil vynášajúci business.
Už v osemdesiatych rokoch napísal knihu „V hmle“, v ktorej detailne popisuje svoj zločin. Vyšla v náklade 200 000 výtlačkov a bola okamžite rozobratá po celom Japonsku. Verejnosť dychtila po ďalších detailoch, tak Sagawa napísal ešte 19 kníh. Objavoval sa ako hosť vo všetkých japonských médiách, v jednom časopise sa dokonca stal stlpkárom. Účinkoval tiež v rade porno videí, vždy v spoločnosti vysokých Európaniek, ktoré nápadne pripomínali zavraždenú Reneé.
Sagawa sám tvrdí, že keď vidí krásne ženské nohy, dostáva hlad a chce jesť, takže rozhodne nie je vyliečený. Biele ženy už ho ale nezaujímajú, najkrajšie na svete sú podľa neho mladé Japonky. Táto zmena sexuálnej orientácie naznačuje, že teraz už je nebezpečenstvom skôr pre nich..
