Pozor na prepustených vrahov, môžu zabíjať znova. Vraždil aj u našich susedou v Česku a Rakúsku
Bol dávaný za vzor napraveného vraha. Vo väzení začal písať, vychádzali jeho bestsellery, verejnosť žiadala predčasné prepustenie obľúbenej celebrity. Na slobode sa z Johanna „Jacka“ Unterwegera stal novinár. A tiež sériový vrah, ktorý v Prahe, Los Angeles a Rakúsku zavraždil najmenej jedenásť žien.
Babie leto v Prahe, 14. septembra 1990. Teplé počasie sa ešte úplne nevzdalo, veľa ľudí v hlavnom meste večer vyrazila za zábavou. Sú medzi nimi dvaja, ktorých nakoniec osud či náhoda zvedie dohromady.
Jack Unterweger v tom čase pracoval ako novinár na voľnej nohe, ktorý písal články z prostredia prostitúcie a zločinu pre rôzne časopisy, či točil reportáže pre televíziu ORF. Spovedal ľudí s kriminálnou minulosti, sám bol na slobode ani nie štyri mesiace.
Spoveď v uličkách Starého mesta za stokorunu
„S mikrofónom v ruke kontaktoval a stokorunovou bankovkou odmeňoval za epizódne vystúpenie tunajšie prostitútky, ich pasákov, rôznych ľudí z podsvetia, vrátane nedávno amnestovaných kriminálnikov. Bezdomovcov nebolo v centre Prahy vtedy ešte toľko,“ opísal Viktorín Šulc v knihe Démon v mojom srdci.
Unterweger si s prenajatou tlmočníčkou na začiatku noci užíval krásy Prahy, prechádzali sa uličkami Starého mesta. V pol dvanástej v noci sa rozišli a Jack sa vydal k svojmu luxusnému BMW, ktoré mal zaparkované pri Národnom divadle.
Dvadsaťdeväťročná predavačka a príležitostná prostitútka Blanka Bočková ten večer vyrazila za zábavou so svojím priateľom. počas noci sa s ním ale pohádala, preto sa domov pred polnocou vydala sama. Na ulici V Jámě pri Václavskom námestí sa potom stretla s charizmatickým Rakúšanom …
Občiansky preukaz vylovil rybár z Vltavy
O deň neskôr, v sobotu 15. septembra 1990, našiel mladík v koryte břežanského potoka na okraji Prahy telo ženy, ktorá na sebe mala len silónové pančuchy. Jej telo čiastočne vyčnievalo z potoka, páchateľ sa ich snažil zahádzať vetvami. Privolaní kriminalisti našli na tele niekoľko bodných rán, príčinou smrti bolo ale uškrtenie.
Totožnosť neznámej ženy sa policajti dozvedeli o niekoľko hodín neskôr, keď rybár z Vltavy v centre Prahy vylovil občiansky preukaz vystavený na meno Blanka Bočková. Stredočeská mordparta rozbehla rozsiahle pátranie, ktoré však k ničomu neviedlo …
Vražda osemnásťročnej Nemky
Johann Unterweger, ktorý si nechal hovoriť Jack, bol „dieťaťom“ následkov druhej svetovej vojny. Narodil sa v roku 1950 v Judenburg rakúskej matke a americkému otcovi – neznámemu vojakovi. Podľa niektorých zdrojov sa v tej dobe jeho matka živila prostitúciou a otehotnela s oným vojakom náhodou.
Malý Jack vyrastal u dedka a jeho ženy a aj v detských domovoch. Už od mladosti mal problémy so zákonom – kradol, neskôr začal napádať ženy. Žiadnu školu nedokončil, skúšal sa živiť rôzne, ale nič ho nebavilo. Od svojich 16 rokov končievali pravidelne vo väzení na desiatky mesiacov, najčastejšie za sexuálne motivované útoky.
V roku 1974 zaútočil dvadsaťštyriročný mladík blízkosti hesenského Herborn na osemnásťročnú Nemku Margaret Schäferovou a mlátil ju oceľovým prútom. Unterweger ju nakoniec uškrtil jej vlastné podprsenkou. Spravodlivosť ho dostihla o dva roky neskôr, od súdu odišiel s doživotným trestom. „Nebola to sexuálna vražda, nechcel som ju znásilniť. Bál som sa, že ma udá kvôli krádeži 126 mariek,“ vysvetľoval Rakúšan.
Vo väzení začala jeho „premena“
Dorobil strednú školu, začal písať poviedky, básne, hry a napísal okrem iného aj knihu o sebe. Nechýbal v nej ani popis vraždy osemnásťročnej Margaret. „Kto vidí v knihe túžbu po ospravedlnení, ten ma nepochopil. Ja len píšem o svojej vine,“ vysvetľoval novinárom.
Jeho diela sa stala v Rakúsku známymi, v roku 1985 sa na verejnosť dostala petícia za jeho prepustenie. Podľa jeho fanúšikov sa Unterweger kompletne zmenil, bol dávaný za príklad napraveného vraha. Rakúsky prezident Rudolf Kirchschläger odmietol podľahnúť tlaku a milosť neudelil – ako dôvod uviedol fakt, že podľa súdu si má Unterweger odsedieť najmenej 15 rokov.
Kampaň za oslobodenie pokračovala aj v ďalších rokoch, zapojili sa politici i „viedenská kaviareň“. Podporili ju nakoniec aj väzenskí psychiatri. 23. mája 1990, po necelých 15 rokoch za mrežami, bol Unterweger prepustený. Štyridsaťročný pohľadný blondiak sa stal v Rakúsku hviezdou. Túžili po ňom ženy, on ale najradšej potajme vyhľadával prostitútky. Nepripomína vám to kampaň za prepustenie Kajínka v Česku?
Rovnaký modus operandi
Niektoré z nich sa už však z „kšeftu“ nevrátili. Vražedné šialenstvo začalo v Československu v Prahe, medzi januárom 1991 až aprílom 1992 našla potom rakúska polícia na rôznych miestach sedem uškrtených prostitútok. „Hlavné znaky, teda nález mŕtvoly v prírode, predovšetkým v lesnom poraste, povrchové prekrytie tela zeminou, lístím alebo vetvami, spôsob usmrtenia, voľba obetí, vyzlečenia mŕtvoly, jej poloha, užitie a umiestnenie škrtidla, neexistencia zohavenia alebo kúskovania tela,“ citoval Šulc kriminalistických expertov.
Rakúsko nemalo so sériovými vrahmi skúsenosti
Aj to zrejme prispelo k tomu, že polícia síce začala hovoriť o jednom páchateľovi siedmich vrážd, ale nemala sa čoho chytiť. „Neexistovala žiadna stopa. Všetky končili v hmle. Nemali sme ani jedného vážneho podozrivého,“ povedal v dokumente stanice CBS o Unterwegerovi jeden z hlavných vyšetrovateľov Ernst Geiger. V roku 1991 bol Unterweger najatý, aby napísal sériu článkov o rozdiele medzi európskou a americkou prostitúciou. Vydal sa preto do Los Angeles, kde na textoch spolupracoval aj s políciou, jazdil s nimi dokonca do vykričaných štvrtí. Policajti však netušili, že vozia sériového vraha. V Európe zabil za posledných 10 mesiacov najmenej 7 žien. Prostitútky začali umierať aj v Los Angeles. Unterweger tam zabil tri ženy medzi 20. júnom – 14. júlom 1991.
Detektív v penzii poslal tip
Niekoľko mesiacov predtým vo Viedni istý vyslúžilý detektív v penzii rozbehol svoje vlastné vyšetrovanie vraha predajných žien. Svojim kolegom na kriminálke potom poslal tip: meno jeho podozrivého bolo Jack Unterweger. Sériový vrah totiž spôsobom zabíjania nápadne pripomínal vraždu Margaret Schäferovej z roku 1974. „Keď sme začali vyšetrovanie, bolo to ťažké, pretože Unterweger mal priateľov vo všetkých médiách,“ popísal policajný psychológ Tom Muller. „Novinári neboli ochotní pripustiť, že by bol Unterweger opäť zločincom.“ 22. októbra si ho kriminalisti pozvali do Viedne prvýkrát na výsluch. V tej dobe ho podozrievali z ôsmich vrážd v Európe, ďalšiu obeť pribudla v Rakúsku. Nemali ale proti nemu žiadne priame dôkazy. Po rozhovore ho museli prepustiť. Rozbehlo sa ešte detailnejšie vyšetrovanie. Policajti našli BMW, ktorým Unterweger zo začiatku jazdil. To síce niekoľko mesiacov predtým skončilo na vrakovisku, ale pred zošrotovaním z neho vymontovali sedačky. Kriminalistickí technici našli pod opierkou hlavy spolujazdca tri vlasy. Rakúska polícia sa rozhodla vyskúšať novinku: analýzu DNA. Požiadali o pomoc univerzitu v Berne. Tá po skúmaní určila, že u jedného z vlasov je možné podľa DNA určiť identitu. Patril Češke Blanke Bočkovej.
Pomohla americká ambasáda
Vyšetrovateľ Geiger začal vypočúvať prostitútky. Veľa z nich Unterwegera poznala ako zákazníka, ktorý má rád, keď môže dievčatá spútať. Jedna z nich si spomenula, že si dohováral sex s jej kolegyňou, jednou zo zavraždených. Toto už stačilo na povolenie na domovú prehliadku. Keď polícia vpadla do Unterwegerovho bytu, bol preč. Potom sa Geiger a kolegovia rozhodli pre nezvyčajný krok. Vydali sa na americkú ambasádou, kde vyhľadali agentku FBI slúžiacu vo Viedni. Tá im pomohla sprostredkovať odborníkov na sériových vrahov. Rakúski vyšetrovatelia sa dohovorili, že sa na začiatku roka 1992 vydajú na „poradu“ do USA. Krátko predtým, než odleteli, im zavolal detektív z Los Angeles. Povedal im, že minulé leto u nich niekto zavraždil tri ženy podobným spôsobom ako rakúsky sériový vrah. Keď policajti oboch štátov porovnali svoje dôkazy, došli k záveru, že pátrajú po rovnakom vrahovi. A že tým vrahom je pravdepodobne Jack Unterweger.
Vydali na neho medzinárodný zatykač. FBI ho dopadla 27. februára 1992 v Miami na Floride. Dvadsiateho apríla 1994 začal v Rakúsku „proces storočia“ s jedenásťnásobným vrahom. Správy zo súdu v Grazi prinášali denne všetky rakúske denníky. 29. júna bol Unterweger uznaný vinným z deviatich vrážd, predovšetkým na základe nepriamych dôkazov, a odsúdený na doživotie bez možnosti prepustenia. Dve vraždy sa súdu preukázať nepodarilo. Johann Unterweger ale po rozsudku nestrávil za mrežami ani jednu noc. Vo väzení v Grazi sa v noci obesil. Kriminalisti sa domnievajú, že počet jeho obetí je najmenej 12. O Unterweger bolo natočené niekoľko filmov, v roku 2011 si v hudobnej „kriminálnej melodráme“ Pekelná komédia zahral rakúskeho vraha hollywoodsky herec John Malkovich.