Osud zarámovaný do oceľovej mreže si spečatili sami

Vidina rýchleho zisku bola nadmieru lákavá, keď vyčkávali až v krčmičke zhasnú svetlá a zavrú sa dvere za posledným zákazníkom.

Keď si brali do partie toho tretieho, sľubovali mu tučné sústo.
„Neblázni, je to tutovka. Majú tam balík,“ sľuboval Tibor Marošovi. „Pracujú v pohostinstve, takže niet o čom diskutovať,“ triumfoval Oto. Plán bol prostý. Tibor sa postaral o argument, ktorému nie je radno odporovať. Pištoľ urobí svoje, ruky sa tak nenadrú a všetko ide ako po masle. Táto teória nesklamala. Tibor robil stenu a dvaja kumpáni sa rozhodli ísť na vec.

Posledné svetlo nad výčapom zhaslo a vo dverách sa zjavil pár nič netušiacich manželov, zamestnancov reštaurácie. Keď sa pred nimi zjavili zamaskované indivíduá, horko-ťažko zo seba dostali slovko. Namierená zbraň rozhodla. Odovzdali kľúčiky od neďaleko zaparkovaného auta, potom prišli na rad kľúče od bytu.

Maroš zahnal vystrašenú dvojicu späť do reštaurácie a obete zviazal povrazom.

Tibor sa potom vydal aj s Otom na ukradnutom Forde za bezprácnym zárobkom. Prišli si na svoje. Čakali tu na nich dva farebné televízory v špeciálnom vyhotovení, DVDrekordér so stovkami filmov a dva podľa nich veľmi cenné obrazy. „Hoď sem aj tie zlaté haraburdy,“ ukončil lúpežnícku idylku Oto.
Potom sa vrátili po tretieho z partie a dôkladne prehľadali pokladnicu, ktorá ukrývala tržbu. Spokojne zakončili dielo tým, že po anglicky zmizli.
Na nešťastných manželov čakal vylúpený domov.

„Pani, nesiem vám balík…“ takto sa v byte pani Hlavatej ohlásil prefíkaný Maroš.
Do balíka sa však nestihla pozrieť, lebo kým sa prekvapená žena mohla spamätať, mierila na ňu hlaveň strelnej zbrane. Niet sa čo čudovať, že sa podrobila výzve násilníka, aby sa stiahla späť do izby. Tu potom za asistencie prečudesného poštára počúvala lomoz, ktorý sa ozýval z vedľajších izieb bytu. Tam totiž usilovne pracoval zvyšok podarenej trojice.

„Čo keď sa mi nič neujde?“ uvažoval Maroš. Pustil sa teda do drancovania nezávisle na kumpánoch, čo však využila obeť a dala sa na útek. Medzitým sa podarilo nájsť zlatý poklad za necelých sto tisíc EUR. Je nad slnko jasnejšie, že ani lupiči neotáľali a urýchlene opustili „pracovisko“. Privolaná pomoc našla byt prázdny.

S jedlom rastie chuť. Tipov na chutné kúsky bolo neúrekom. Aby zlodejov nerušili otázky majiteľov bytov, hodlali pracovať v ich neprítomnosti. Pred každou akciou si telefonicky overovali čistý vzduch. V dvoch prípadoch si museli nechať zájsť chuť. Po tretí raz tip vyšiel.

Zatiaľ čo Romeo a Júlia používali balkón na rétorické vylievanie horúceho citu, odvážna trojica pochopila význam tohto prvku bytovej vybavenosti po svojom. Po tom, čo sa márne snažili prekonať bezpečnostnú zámku vo dverách bytu, v ktorom sa mal ukrývať bohatý lup, zmocnila sa ich ľútosť. „Predsa to tu nenecháme,“ povedal Maroš a hlboko sa zamyslel. „Skúsim to cez balkón.“ Ako povedal, tak aj urobil. Zručne vymontoval pánty vonkajšieho okna, a potom sa už s ďalšou prekážkou nemaznal. Z vnútorného okna vylomil kus skla a pootočil kľučku. Šlo to ako po masle. Na lup čakali otvorené tašky pridržiavané nenásytnými zlodejmi. Potom sa trojica unavená náročnou akciou odobrala do postele, aby sa na druhý deň mohla posilnená spánkom vrátiť po to, čo nestihla odniesť pri prvej várke.

Vykrádanie automobilov by sa v porovnaní s vnikaním do bytov mohlo označiť ako tréningová kratochvíľa, ale aj tu si prišli lupiči na svoje. Mototurista z Talianska asi zaplakal, keď zistil, že mu vykradli auto. Škoda prekročila štyridsať tisíc.

Trojica dostala posilu. Čakalo ju ďalšie sústo, ale tučnejšie, a preto bola každá ruka dobrá.
Oto s Tiborom akciu začali. Zazvonili u majiteľa zbierky platných aj neplatných vysoko cenených mincí. Diletantským spôsobom sa preukázali ako pracovníci kriminálky a úplne nekompromisne vyhlásili, že idú vykonať domovú prehliadku. Prekvapený občan ochotne previedol nečakanú návštevu bytom a dokonale ju oboznámil s obsahom zásuviek a skríň. Prv než sa spamätal, bol zviazaný a potom už mohol len sledovať aktívne počínanie prefíkaných zlodejov, ktorí si pchali do vreciek zlaté šperky, numizmatické lahôdky, aj platnú menu vrátane konvertibilnej. Potom návšteva pokojne odkráčala a spolu s komplicmi sa podelila o lup.

Spoľahlivý tip dal trojici muž, ktorý o prepadnutom vedel, že je zberateľom starožitných zbraní, ku ktorým mal aj on vrelý vzťah. Ako zberatelia sa osobne poznali.

Okruh podozrivých sa začal uzatvárať. Došlo aj na trojicu s lepkavými prstami. Desať rokov budú hľadieť na slobodu spoza mrežovaného okna a splácať polmiliónovú škodu.