Začiatkom mája sa polícii podarilo pretrhnúť jeden reťazec obchodníkov s bielym mäsom neďaleko Hamburgu. Jasné, že do pasce sa chytil iba vrcholec ľadovca. Vyšlo najavo, že obchodníci sa neštítia ani malých dievčat.

Obec Goch je zasnívané mestečko pri Rýne. Má 31 500 obyvateľov, ktorí žijú bežným malomestským životom. Cestovné kancelárie sem lákajú turistov na prechádzky lesmi a jazdy v kočiaroch. Keď v roku 1998 pred bránami tohto puritánskeho mesta vyleteli do vzduchu dva sex-kluby, obyvatelia boli zdesení. Tu, uprostred ich idylky kvitne ilegálna prostitúcia so zavlečenými dievčatami z východných krajín! Obchod s bielym mäsom, tu v našom krásnom meste?! Lenže „prípad Goch“ nie je ojedinelý. Podľa policajných správ obchod s prostitúciou nekvitne iba vo veľkých mestách ako je Berlín a Hamburg, ale aj v na vidieku. Dôvod je prostý. Kde je dopyt, tam je aj ponuka.

Každý deň, či noc navštívi nemecké bordely milión mužov. V Nemecku pracuje 400 000 prostitútok, z toho je vyše 50 percent zo zahraničia. Väčšinou z krajín bývalého východného bloku, teda aj zo Slovenska. Takmer žiadna z dievčat nepracuje na vlastnú päsť, väčšinou robia pre pasáka, ktorému odovzdávajú tržbu. Predovšetkým dievčatá z našich krajín sa nevracajú domov bohaté, ale skôr porazené a nadosmrti poznačené.
Z najrôznejších krajín ročne dotiahnu do Nemecka 500 000 dievčat predovšetkým z Ruska, Čiech, Slovenska, Poľska a Maďarska. Na ďalších miestach sú Thajsko a Afrika. Mnohé z nich nemajú ani 16 rokov.

Mimoriadne odporný prípad

sa prednedávnom stal v Berlíne. 13-ročnú Máriu odvliekol do budapeštianskeho bordelu jej vlastný strýko! Využil, že matka ležala dlho v nemocnici a tvrdil, že sa o malú dobre postará. Keď matka konečne vyzdravela a dostala sa domov, jej byt bol úplne prázdny a po Márii nezostala ani stopa.
Zúfalá matka bojovala o dcéru ako levica, obrátila sa na políciu, tlač, úrady. S pomocou jedného novinára, ktorý sa vyznal v podsvetí, našli a sledovali Máriinu stopu až do Budapešti. Mladučkú Máriu našli po roku nútenej prostitúcie. Za jej panenstvo prvý zákazník pasákovi – strýkovi zaplatil 5000 eur.
Častokrát ženy zavlečú do Nemecka aj nelegálne – za peniaze so šatkou na očiach a v kufri auta.
Dievčatá, ktoré zavlečú do Nemecka od nás, sú častokrát iba o málo staršie ako Mária. Mnohé prevezú cez hranice v kufri auta, alebo na falošné pasy. 80 percent dievčat však vie, že budú pracovať ako prostitútky. Jednoducho súhlasia s touto robotou, lebo za „dobrým zárobkom“ vidia lepší život, luxus, a nebodaj bohatého ženícha.

Špeciálne policajné komando v máji uskutočnilo rozsiahlu raziu, v ktorej oslobodilo 130 žien, ktoré z donútenia pracovali pre skupinu „Trinitas“.

Jedno však istotne nevedia, v akých podmienkach budú v „zasľúbenej zemi“ pracovať. Nevedia, že ich budú držať ako otrokyne, že ich budú pasáci a ich kamaráti, ktorých považujú za pomocníkov, kruto zneužívať. Že predajú spolu s telom aj svoju dušu. Či už budú „makať“ v sex-kluboch, alebo v prenajatých bytoch. Osudy dievčat sa podobajú ako vajce vajcu. Ich lapanie prebieha väčšinou podľa tej istej schémy. Napríklad ako rozpráva 19-ročná Nataša.
Pre ňu sa všetko začalo návštevou kamarátky z provinčného mestečka, v ktorom spoločne vyrástli. Kamarátka bola v Nemecku a tam sa vypracovala. Domov sa vrátila elegantne oblečená, vyzerala ako naozaj z iného sveta.
„Aj ty to zvládneš,“ povedala Nataši. Lenže Nataša dnes vie, že kamarátka prišla iba preto, aby zabezpečila pre svojho pasáka „nový tovar“. Iba preto ju poslali späť do vlasti a za naverbovanie nového mäska jej dobre zaplatili.
Všetko sa zomlelo veľmi rýchlo. Nataša od kamarátky dostala adresu chlapa, ktorý jej poslal oficiálne pozvanie do Nemecka. Dokonca jej sľuboval aj pracovné povolenie. Navyše jej sprostredkovateľ „požičal“ 5000 eur na cestovné náklady, ktoré vraj môže postupne splácať, keď začne v Nemecku zarábať.
Lenže, splátka je dávno vyrovnaná a na svoje peniaze čaká dodnes. Nataša je usilovná (ani jej nič iné nezostáva), denne zarobí aj 400 až 600 mariek, lenže dostane iba toľko, aby nezomrela od hladu a najmä aby si mohla kúpiť erotickú „pracovnú“ bielizeň.
Všetko ostatné jej berie pasák, ktorý je súčasne aj majiteľom maličkej 18-metrovej garsónky, v ktorej Nataša ponúka svoje služby. Jej pasák ju dokonca donútil podpísať papier, že mu dlhuje 10 000 eur za sprostredkovanie bytu. Vzal jej samozrejme aj pas. Kvôli bezpečnosti. Aby mu nemohla ujsť.
Ale – kam by Nataša vlastne mohla ujsť? Na políciu? Veď je v Nemecku nelegálne, porušila miestne zákony. Takže radšej zostáva tam, kde je, a uspokojuje základné mužské potreby po „čerstvom mäse z Východu“. Moderné otrokyne zarábajú pre svojich otrokárov obrovské peniaze: prostitútky zarobia ročne iba v Nemecku 50 miliárd eur!
Zed

MNOHÉ OBETE MLČIA ZO STRACHU A HANBY

Iba zriedka majú postihnuté ženy odvahu udať tých, ktorí ich predali či kúpili. Trik pasákov je v tom, že z dievčat spravia spolupáchateľky: nemajú v poriadku doklady, nahovoria ich na účelové manželstvo, v krajine sa zdržiavajú nelegálne. Tým oklamané ženy vlastne na políciu ani nemôžu ísť. Boja sa, že ich odsunú. A späť domov sa hanbou nechcú vrátiť. Doma na nich čaká posmech a pečať kurvy. Keby sa vrátili, museli by sa priznať, čo vlastne v zasľúbenej krajine páchali. Nuž a posledným a najpresvedčivejším argumentom sú vyhrážky smrťou. Ženy vedia, že už za púhy pokus o útek by ich čakal tvrdý trest, častokrát aj strata života…