Harold Le Druillenec bol jediný Brit, ktorý bol nájdený živý v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Prešiel predtým už Osvienčim a ešte jedným táborom a jeho spomienky ukazujú, že v táboroch dochádzalo aj ku kanibalizmu.
Le Druillenec bol zatknutý Nemcami na ostrove Jersey len deň pred spojeneckou inváziou do Normandie za to, že pomohol utiecť svojej sestre a jednému ruskému vojnovému zajatci. Čakal ho rok v koncentračných táboroch, z ktorých Bergen Belsen bol najhorší. „Všetok čas v Belsene som trávil ukladaním tiel do masových hrobov. V noci vládol zákon džungle, zabi alebo budeš zabitý. Medzi väzňami bujnel kanibalizmus,“ stojí v jeho zápise, ktorý je uložený v britskom Národnom archíve. „Hromadu ľudí do Belsenu previezli z Osvienčimu. Sám som bol jedným z nich a počul som onú pamätnú vetu, že odtiaľ vedie jediná cesta von – komínom,“ stojí v Le Druillenecově zázname.
Pri pobyte v Belsene stratil polovicu svojej telesnej hmotnosti. Po oslobodení tábora sa rok liečil z úplavíc, svrabu, podvýživy a ďalších chorôb. Jeho zápisky primárne slúžili ako podklad pre jeho žiadosť o vyplatenie kompenzácií za dobu strávenú v koncentračných táboroch. Tá mu bola priznaná vo výške 30 000 libier. Jeho zápis je však podstatný práve v tom, že nielen ukazuje krutosť pomerov v táboroch, ale odkrýva doteraz skrytú kapitolu týchto temných udalostí. O kanibalizme alebo vraždách väzňov medzi sebou sa doteraz hovorilo veľmi málo. Le Druillenecov zápis je v tomto otvorený a ukazuje, že utrpenie ľudí v koncentračných táboroch malo ešte ďalší, netušený rozmer.
