Máme slobodu, alebo je všetko predurčené? Téma slobodnej vôle jedinca a predurčenosti zamestnáva filozofov a vedcov po celé veky. O podstate reality diskutovali veľkí myslitelia a dospeli k rôznym záverom. Čo keď vôbec nemáme slobodnú vôľu? Podľa provokatívnej teórie predkladanou predným americkým neurovedcom je naša slobodná vôľa ilúziou.
Vo knihe Tvoj mozog je stroj času predstavuje americký neurovedec a profesor na Kalifornskej univerzite v Los Angeles Dean Buonomano svoju teóriu o tom, ako človek rozpoznáva a vníma čas. Tvrdí, že ľudský mozog je zložitý systém, ktorý nielen vníma čas, ale tiež ho tvorí. Buduje náš zmysel pre chronologický tok a umožňuje nám „mentálne cestovať časom“ – simuláciu budúcich a minulých udalostí. Buonomano pritom vychádza z teórie takzvaného eternalismu, ktorý pokladá časopriestor za pevne daný celok.
V kontexte fyziky existujú dva všeobecné pohľady na povahu času. Jedným je prezentismus, podľa ktorého existuje len prítomnosť, ktorá sa neustále rodí a okamžite zaniká. Minulosť už nie je a budúcnosť ešte nenastala.
Tým druhým je práve eternalismus, podľa ktorého sú minulosť, súčasnosť i budúcnosť rovnako reálne. O minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti možno hovoriť len z hľadiska vedomého zážitku. Z tohto pohľadu je teraz čas a tu je priestor. Inými slovami, rovnako ako teraz som tu, je pre mňa úplne prijateľné, že môžu byť aj iné body v priestore, kde sa môžem nachádzať. Rovnako tak ako som teraz tu, existuje veľa ďalších bodov v čase, minulosť aj budúcnosť, kde možno existujú aj iné verzie či iné časti môjho ja, a sú rovnako reálne.
Buonomano zakladá mnoho svojich predpokladov na zaujímavú teóriu blokového vesmíru, podľa ktorej čas neplynie, vlastne sa vôbec nikam neuberá, to len my ho tak vnímame. Tým, že považujeme minulosť, prítomnosť a budúcnosť za materiálno totožnú, je teória v súlade so zákonmi fyziky, ako ich chápeme. To, že čas neplynie, však neznamená, že sa nič nedeje. Udalosti nastávajú, ľudia starnú a tak ďalej.
„Veci sa menia,“ potvrdzuje profesor z Massachusettského technologického inštitútu Brad Skow. Súčasne sa ale domnieva, že udalosti nemiznu niekde v minulosti. V tej časti časopriestoru, kde sa udiali, tiež zostávajú.
Kto vlastne robí rozhodnutia?
Podľa Buonomana je dôležité, ako chápeme, čo slobodná vôľa vlastne znamená. Z hľadiska neurovedy by mohlo ísť o subjektívny pocit nášho nevedomého mozgu. Buonomano to porovnáva s fyzickými pocitmi. „Bolesť môže byť pocit, ktorý sa dostaví, keď nám niekto šliapne na palec. Slobodná vôľa je subjektívny zmysel – pocit, ktorý máme, keď podvedomý mozog robí rozhodnutia, čím získavame dojem, že to bola vedomá myseľ, ktorá sa práve rozhodla,“ vysvetľuje Buonomano.
Domnieva sa, že náš mozog bol utvorený tak, aby sa mohol orientovať v našom neustále sa meniacom svete tým, že predpovedá, čo sa stane a kedy, a podľa toho reaguje. Buonomano tak ponúka radikálne nový pohľad na mozog, kde je najdôležitejšou funkciou nervových obvodov generovať procesy, ktorých aktivity definujú čas. Priznáva, že je toho ešte veľa, čo majú fyzici a neurovedci o pravej povahe času zisťovať, ale skúmaním konceptov, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať nezmyselné, môžeme získať lepšie pochopenie reality.
Na základe fyziky, evolučnej biológie a filozofie profesor Buonomano dospieva k názoru, že konečným cieľom mozgu možno je predpovedať budúcnosť – takže náš mozog je vlastne stroj času.
